Len pred nedávnom som dostal sms správu, že v Bratislave dnes v podvečer zomrel kazateľ a bývalý hospodár Slovenského združenia našej cirkvi brat Juraj Chovan. Spolu s ostatnými som sledoval jeho zápas s vážnou chorobou a zdalo sa, že po poslednej hospitalizácii sa všetko obráti dobrým smerom. Len čo prišiel z nemocnice domov, bol som ho navštíviť a keď rozprával o pobyte v nemocnici, bolo ťažké uveriť, akým utrpením si prešiel. Všetko to znášal úžasne statočne a na nič sa nikdy nesťažoval. Ostal aj v chorobe presne taký, akého som ho poznal aj predtým – pokojný, rozvážny a odovzdaný do Božích rúk. Viem, ako sa tešil z toho, že môže po dlhšom čase ísť v sobotu opäť do svojho zboru. Napriek chorobe a prerušeniu kazateľskej služby sa vždy zaujímal o to, čo sa v cirkvi deje a patril medzi ľudí, ktorí ma vždy osobne povzbudili v mojej práci. Dokázal sa poďakovať aj za to, čím sme mu v našej službe cirkvi urobili radosť.
Manželka Estika aj celá jeho rodina stáli verne pri ňom a na každom kroku bolo vidno, ako ho majú radi. O to bolestnejšia je správa o tom, že už nie je medzi nami…