Dnes sa uskutočnila rozlúčka s bratom Nowakom. Na pohrebe boli prítomní aj zástupcovia divízie brat Bruno Vertallier, predseda, Corrado Cozzi, vedúci oddelenia komunikácie, John Graz z GK a sestry sekretárky. Z mojich úst na pohrebnej pobožnosti zaznel stručný životopis K. Nowaka, brat Kysílko predniesol pár slov, ktorými vyjadril svoje osobné spomienky na zosnulého a brat Vertallier na záver predniesol duchovné slovo.
Dovoľujem si uverejniť svoj príspevok:
Vážená zarmútená rodina, milé sestry a bratia v Kristovi, vážení hostia,
rád by som pripomenul niekoľko momentov zo života zosnulého brata Karla Nowaka, ktorý nás nečakane opustil v piatok 19. augusta. Brat Nowak sa narodil sa v neľahkých povojnových rokoch v sliezskom Vělopolí. Ako mladý chlapec poznával základy kresťanskej zbožnosti predovšetkým vďaka živej viere maminky, ktorá sa práve v období zákazu a perzekúcie cirkvi adventistov stala jej členkou. Prostredie rodiny a zborového spoločenstva ho výrazne formovalo a určilo jeho ďalšiu životnú a duchovnú orientáciu. Už v 16-tich rokoch sa rozhodol v svätom krste odovzdať svoj život Bohu. Záujem o Božie slovo, do ktorého štúdia sa hlbšie ponoril, ho priviedlo k rozhodnutiu nastúpiť na Teologický seminár v Prahe-Krči. Osobnosť riaditeľa seminára brata Šustka výrazne ovplyvnila jeho spiritualitu, spôsob kázania, vyučovania, i jeho pastoračné, misijné a etické dôrazy. Po skončení seminára a po absolvovaní ročného študijného pobytu na adventistickej teologickej škole v Collonges vo Francúzsku nastúpil na svoj prvý zbor do Znojma. Občas spomínal, ako pravidelne vozil starších členov do zboru a práve toto obdobie pokladal za jedno z najkrajších v kazateľskej službe.
O niekoľko rokov bol povolaný vďaka láske ku knihám na miesto vedúceho publikačného oddelenia, čo znamenalo presťahovať sa do Prahy. Tu sa prehĺbili jeho sympatie a blízky vzťah s Dankou Říhovou, ktorá sa v roku 1979 stala jeho manželkou. Veľkou radosťou v spoločnom živote sa stali ich tri dcéry – Alena, Eva a Jana.
Zlomovým obdobím v živote Karla Nowaka i celej cirkvi vo vtedajšom Československu bol rok 1989. Len 5 dní po začiatku nežnej revolúcie bol zvolený za predsedu Česko-Slovenskej únie Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Cirkev vstupovala do novej a neznámej etapy svojej existencie a bola vystavená rôznym vplyvom a zápasom nielen zvonku, ale aj zvnútra.Karel Nowak dokázal aj v tomto období vo vedomí Božieho povolania a Božej milosti odvážne niesť zodpovednosť kazateľa, pastiera a vedúceho cirkvi. Po desaťročiach neslobody a čiastočnej izolovanosti od celosvetovej cirkvi vniesol do jej života štandardné pravidlá fungovania.
Poslednou etapou v jeho kazateľskom živote bola zodpovednosť vedúceho oddelenia náboženskej slobody pri Euro-Africkej divízii cirkvi adventistov, ktorú vykonával od roku 2005.
Hoci sa presťahoval do Bernu, pokladali sme ho vždy za svojho a oceňovali ochotu, s akou nám vychádzal v ústrety pri komunikácii s divíziou. Keď sa vracal do Prahy, neobišiel nás. Vždy sa zaujímal o to, čo sa v cirkvi u nás deje a vždy ponúkol pomoc a radu. Brat Nowak sa dokázal tešiť zo života. Rád poznával nové miesta a nových ľudí. Ale prežil aj chvíle bolesti a vnútorného napätia, keď nebolo jednoduché rozhodovať sa. Vedel, že jeho niekedy zásadné postoje neboli prijímané vždy s pochopením. Aj keď veľa o tom nehovoril, občas sa do minulosti – aj sebakriticky – vracal.
Na obálke posledného čísla Adventu sa zachovala fotografia brata Karla Nowaka ako stojí za kazateľnicou na slávnostnej konferenčnej sobote Českého združenia. Službou Božieho slova na konferencii Českého i Slovenského združenia cirkvi adventistov sa s nami symbolicky rozlúčil. Akoby sa tým chcelo vyjadriť nielen to, čím predovšetkým bol, ale aj to, ako si ho máme pamätať – ako kazateľa, Božieho služobníka, zvestovateľa evanjelia. Autor listu Židom to vyjadril najvýstižnejšie, keď nám – živým – dáva v tento deň rozlúčky radu: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali Božie slovo.“