Za obeť prísnejším bezpečnostným opatreniam v leteckej preprave padol ďalší zámok na mojej batožine. Americkí colníci mi nechali v kufri odkaz, že aj pre moje dobro mi ho museli násilím otvoriť a prehrabať sa vo veciach. Ešteže mi v ňom nechali okyptenú precviknutú zámku ako dôkaz. A som vďačný aj za to, že sa mi z neho nič nestratilo. Škoda len, že všetkým tým obetiam kontroly nedodajú s odkazom o prehliadke aj novú zamykaciu kladku s kľúčom, aby som si nemusel kupovať vždy novú. Alebo ma chcú priviesť k poznaniu, že najlepšie je si nekupovať žiadnu, pretože práve zamknutý kufor vzbudzuje najväčšie podozrenie? Neviem.
Kým sa dostanem do správneho rytmu, uplynie ešte nejaký čas, ale teším sa už na svoju prácu. Chcem sa však ešte podeliť o pár dojmov z tohto výboru. Prvý súvisí s duchovnou atmosférou na výbore. Nechcem to preceňovať, viem, že je to ťažké hodnotiť a každý to môže vnímať inak. Ale výbor sa stal zároveň aj miestom spoločných modlitieb, ktoré sú vedené premyslene, sú dobre pripravené, časovo zládnuté a dobrovoľné. Boli pomerne hojne navštevované. Je to jeden z nových prvkov v agende výboru, ktorý vnímam veľmi pozitívne.
Musím pripustiť, že Tedovi Wilsonovi sa podarilo zjednotiť všetky odelenia a vízie cirkvi pod jedno spoločné heslo: Revival and Reformation. Hoci nie som príliš veľkým priaznivcom jednoduchého napasovania všetkých činnosti cirkvi pod jedno motto, ktoré ustavičným opakovaním stráca svoju silu a náboj, na druhej strane nám niekdy určitá koordinácia činností oddelení, inštitúcií aj zborov chýba. Generálna konferencia má konkrétne a spoločné smerovanie a víziu.
A nakoniec musím oceniť aj spôsob, akým Ted Wilson procedurálne zvládol vedenie výboru aj v ťažších a citlivejších otázkach. V jednom príspevku sa vyjadril, že dôkazom jeho snahy lepšie poznať európske cirkevné pomery je 5 návštev, ktoré už na našom kontinente absolvoval. Možno je to len môj subjektívny pohľad, ale pozitívny vplyv týchto návštev začína byť vidieť – platilo to aj o tohtoročnom výbore GK.