Bol to jednodňový návrat na Lhotku, do priestorov, ktoré boli dlhé roky sídlom Česko-Slovenskej únie, pretože výbor ČS sa uskutočnil práve tam. Ja osobne som sa na Lhotke veľmi neohrial, lebo v lete r. 2009 len po niekoľkých mesiacoch po mojom zvolení sa únia už sťahovala na Londýnsku. Dnes patrí budova Českému združeniu a na prechodný čas sa tam usídlil zbor Praha-Washingtonova.
Začínali sme stretnutím finančnej komisie, ktorá schvaľuje rozpočet oddelení, platové „výmery“ zamestnancov, cestovné limity kazateľov a administrátorov (vrátane ďalších nevyhnutných výdajov) a celkový rozpočet združenia na ďalší rok.
P. Zvolánek na úvod informoval o personálnej situácii v združení pokiaľ ide o obsadenie zborov kazateľmi. V posledných mesiacoch odišlo niekoľko kazateľov z aktívnej služby buď na vlastnú žiadosť, dosiahli dôchodkový vek alebo bol s nimi po dohode rozviazaný pracovný pomer. Na druhej strane združenie prijme nových absolventov TS do nástupnej praxe, prípadne pošle na zbory kazateľov, ktorí už majú nástupnú prax za sebou.
J. Tomášek informoval o tom, že administrátori ČS sa rozhodli viac komunikovať so zbormi o vízii ČS na nové konferenčné obdobie aj tým, že v pomerne krátkom čase navštívia výbory všetkých zborov na svojom území. Podstatnú časť stretnutia sme venovali diskusii o cirkevných sobášoch a podmienkach, za ktorých ich môžu kazatelia vykonať. Pomerne prelomovou sa stala žiadosť členov výboru, aby naši kazatelia mohli zosobášiť aj pár, z ktorého jeden zo snúbencov nie je člen cirkvi, ale pravidelne navštevuje bohoslužby a je aktívny v zborovom živote. Budeme sa tou otázkou vážne zaoberať na únijnej rade a výbore kazateľského oddelenia 28. februára. Dovtedy sa pokúsime pripraviť všetky podklady a zistiť, aká je prax v ostatných úniách našej divízie.
Nakoniec sme schválili plán akcií združenia na rok 2012 a vypočuli si aj správu o stavebnej činnosti a údržbe majetku v ČS. Na záver sme boli informovaní aj o situácii v Pardubiciach, kde sa zdvihla vlna odporu proti zamýšľanému projektu výstavby modlitebne a komunitného centra po plzenskom vzore v časti Pardubičky od časti jej obyvateľov a reprezentantov tejto mestskej časti. V najkrajnejšom prípade bude možno potrebné projekt zastaviť. Vyzerá, že v pozadí sú politické a iné záujmy, ktoré je veľmi ťažké odhaliť a pomenovať.
