K výroku o slobode v Kristovi v Gal 5,1 si Pavel pripravuje cestu najvýraznejšie v 4. kapitole podobenstvom o dvoch ženách – Hagar a Sáre – ktoré podľa neho predstavujú dve zmluvy – jedna vedie k otroctvu, druhá k slobode. (Gal 4,21-25) Neviem, či existuje konkrétna biblická definícia slobody. V tej súvislosti mi napadá výrok českého intelektuála Václava Černého, ktorý povedal, že kto potrebuje definovať slobodu, nie je jej hoden. Pavel slobodu nedefinuje filozoficky a vlastne ani teologicky. Ak už charakterizuje slobodu, tak ju spája so slovom láska (Gal 5,13), alebo ju dáva do protikladu s jarmom otroctva (Gal 5,1). Nejde o slobodu politickú, ale duchovnú, vnútornú. V 5,1 Pavel varuje, aby sme sa nedali zapriahnuť do jarma otroctva, ktoré pramení z nesprávneho chápania zákona. Keď hovorí o ochrane slobody v Kristovi, používa záporný imperatív: „nedajte sa zapriahnuť do jarma otroctva“. V úvode verša 5,13 akoby opakuje slová z 5,1, ale slobodu chráni pozitívnou charakteristikou či imperatívom: „v láske si slúžte navzájom“. V gréckom origináli sa vo verši 1 objavuje slovo „duleias“ (otroctvo) a vo verši 13 slovo „duleuete“ (otročiť). V oboch veršoch sa teda spomína slovo otrok, otročiť. V 1. verši ako varovanie pred jarmom otroctva zákona, v druhom ako výzva k uskutočneniu pravej lásky – doslova: „v láske si otročte (slúžte) navzájom“, staňte sa „otrokmi“ lásky k blížnemu. Pavel naznačuje, že sloboda v Kristovi nás zbavuje jedného otroctva (ktoré vedie k smrti), ale automaticky vedie k otroctvu inému (ktoré vedie k naplnenému životu). V každom prípade ostávame otrokmi. Otázka je len, kto je naším pánom a komu slúžime. Paradoxne nás teda Kristus oslobodzuje k otroctvu – otroctvu lásky. Verš 5,13 je skutočne bodom obratu celého listu. Pavlova teologická diskusia a argumentácia o úlohe zákona sa mení na jeho praktické dôsledky v živote kresťana. Gal 5,14.15: „Lebo celý zákon je naplnený v jednom slove: Milovať budeš svojho blížneho. Ale ak sa navzájom hryziete a žeriete…“ Ak by Pavlov list bol akademickou prednáškou alebo apologetickou rozpravou, neobsahoval by tento pastoračný a praktický záver. Ukončil by sa jednoducho zhrnutím jeho argumentov. List však obsahuje na záver niekoľko podstatných praktických aplikácií o dôsledkoch života slobody v Kristovi, skutočného slobodného života Kristovho nasledovníka, ktorý je charakteristický ovocím Ducha (Gal 5,22). Pavel slobodu nedefinuje priamo, ale dáva jej neprehliadnuteľný praktický obsah. Na pochopenie a aplikáciu slov, aby sme sa navzájom nehrýzli a nežrali nepotrebujeme mať teologické vzdelanie…