Milí čitatelia,
neviem, aký rok máte za sebou vy, ale ja bohatý. Držím v ruke husto popísaný (skôr počmáraný) diár s číslom 2011 na obale, ktorý o chvíľu odložím do súkromného archívu. Listujem stránkami a drobným písmom vpísané mená ľudí, s ktorými som sa stretol, zbory, ktoré som navštívil, akcie, na ktorých som mal účasť, mi vybavujú spomienky a obrazy – niekedy jasné, väčšinou príjemné, inokedy rozmazané či radšej zabudnuté. Stretnutie s človekom, kolegom, bratom, sestrou je však vždy vzácne. Už či v kancelárii, v súkromí, za rokovacím stolom, za kazateľnicou, na chodbe zboru alebo pri dobrom jedle. Vďaka technickým vymoženostiam sme sa stretávali a komunikovali aj cez písané slovo – emaily, časopis Advent, virtuálny „Otvorený Diár“. Znovu a znovu si pripomínam jeden zo záväzkov, ktorý som si dal pred vyše dvoma rokmi pri nástupe do novej zodpovednosti – otvorená komunikácia, zviditeľnenie, stransparentnenie a odformalizovanie „cirkevného úradu“. Vedúci organizačných zložiek cirkvi žijú v pokušení záležitosti administratívne „spravovať“, „napravovať“, „opravovať“, namiesto aby skôr ľudsky slúžili, načúvali a pomáhali vidieť veci z Božieho i ľudského „nadhľadu“. Kristova metóda služby a Boží vzťah k človeku sú tým najlepším vzorom a prostriedkom, ako nepodľahnúť zvodu odosobneného úradníckeho prístupu k aktuálnym potrebám člena či sympatizanta cirkvi, ale aj človeka žijúceho za jej formálnymi hranicami.
Posledné diskutované témy na Diári (aj na stránkach casd.cz) ukazujú, že máme čo vo vzájomnej komunikácii zlepšovať. Dostal som dokonca nejednu radu, aby som zrušil diskusné fórum, pretože pre cudzieho návštevníka nie je veľmi lichotivým obrazom o cirkvi. Nemá zmysel zapierať a zakrývať, že aj takých členov máme medzi sebou. Jazykom prostým a občas „posvätene“ ostrým využívajú aj toto fórum na obhajobu či šírenie „reformných“ ideí. Aj to je určitý druh stretnutia a patrí do reality života cirkvi. Bola by však škoda pre pár prázdnych zvolaní okradnúť ostatných o možnosť napísať často obohacujúci a inšpiratívny komentár. Ďakujem všetkým vám, ktorí ste ho napísali, aj tým, ktorí ste si ho len prečítali a ostávate skrytými, ale vernými čitateľmi. Všetkým, ktorých som stretol tvárou v tvár, alebo len virtuálne cez pár napísaných slov.
Na začiatku som uviedol, že stretnutie s tým druhým je vždy vzácne. V novom roku vám preto prajem čo najviac takýchto vzácnych stretnutí – s blížnym i s naším Pánom.