Do Havířova-Suché som niesol dva osobné pozdravy – od kolegyne Jiřinky Žižkovej a kazateľa Radka Jonczyho, ktorým tento zbor dlhé roky poskytoval duchovné zázemie. Miestny kazateľ Jiří Gomola zase poskytol zázemie mne, pretože som pricestoval už v piatok večer. Havířov nás prekvapil bielou snehovou nádielkou a len na ceste do zboru sme boli svedkami troch dopravných nehôd a felícia kazateľského praktikanta Roberta Ichmana sa s nami tiež občas šmýkala…
Zbor žije aktívnym životom, to je vidno na prvý pohľad aj počas soboty. V sobotnej škole som sedel v triede „priateľov“, kde bola fajn diskusia na tému stvoriteľského týždňa. Mládež na začiatok zaspievala niekoľko worshipových piesní a pódium bolo malé aj pre zborových spevákov, ktorí spievali pred kázaním.
Odpoludnie sme venovali ešte krátkemu zamysleniu z Písma a zvedavým otázkam o aktualitách zo života cirkvi. Čas bol však nemilosrdný a musel som sa ponáhľať na vlak do Prahy. Pretože som sa nestihol kvôli náhleniu so všetkými rozlúčiť a poďakovať za peknú sobotu, robím to o to srdečnejšie aspoň takto virtuálne a na diaľku.
