V sobotných úlohách tohto týždňa sa rozoberá aj téma Ježiš a jeho sobota. V stredu je uvedený ako základný text citát z Matúš 12. kapitoly, kde sú dva príbehy o Ježišovom vzťahu k sobote. Prvý príbeh je o tom, že hladní Ježišovi učeníci trhali v sobotu klasy a vyslúžili si za to kritiku farizejov. Technicky povedané, vymŕvanie klasov sa mohlo pokladať za žatvu, teda prácu, ktorá bola v sobotu zakázaná. (Pozri napr. EX 34,21.) Nečítame však, žeby sa do tejto činnosti zapojil aj Ježiš. Možno nebol hladný, možno nechcel zbytočne okolie pohoršovať. Učeníkom však nebránil, aby sa mohli v sobotu zo zvyškov úrody najesť. Na tom nebolo nič zlé, paberkovanie bolo dovolené, ale spojenie so sobotou vytváralo pre farizejov zámienku pre kritiku z porušenia zákona. Ježiš sa učeníkov zastal poukázaním na dva prípady – Dávid, ktorý si spolu so svojimi vojakmi berie chlieb z chrámu a kňazi, ktorí v sobotu v chráme pracujú a napriek tomu sa to nepokladá za porušenie soboty. Kristus kladie svojich učeníkov na tú istú úroveň, ako Dávida a jeho družinu a kňazov v chráme a ukazuje, že sa Dávid aj učeníci pohybujú ešte v medziach zákona, aj keď nešlo o bezprostrednú záchranu života. Označuje ich za nevinných. (v. 7) a vyhlasuje sa za jediného sudcu a pána nad sobotou.
Bezprostredne po tomto príbehu nasleduje scéna zo synagógy – uzdravenie človeka s vyschnutou rukou. U Marka na rozdiel od Matúša je však pri opise uzdravenia pridaný jeden detail. Ježiš povie postihnutému človeku, aby sa postavil do prostriedku zhromaždenia. (Mar 3,3) Akoby Ježiš týmto príbehom ilustroval to, že je naozaj Pánom soboty – bez ohľadu na mienku ľudí. Neuzdraví človeka tak, aby si to nikto nevšimol a aby zbytočne nepohoršoval tých, ktorí dodržiavali predpisy o sobotnom odpočinku. Naopak, postavil ho do prostriedku (alebo pred zhromaždených), aby to všetci videli, aj keď riskuje konflikt s farizejmi.
Tým, že Ježiš vyzval postihnutého, aby sa postavil do prostriedku, ukázal, že hoci boli na bohoslužobnom mieste (kde je stredobodom Boh), a v bohoslužobný deň (sobota), nezabudol ani na človeka. Že k bohoslužbe patrí nielen úcta k pravému Bohu a úcta k pravému dňu odpočinku, ale aj úcta k človeku. Pre túto sobotu platilo, že – ako to povedal Kristus – bola naozaj učinená pre človeka… Ježišovo „postav sa do prostriedku“ možno znamená, že ak pre sobotu nevidíme potreby človeka, potom svätý Boh a posvätný čas radšej ustúpia do úzadia, aby nám neprekážali vo výhľade na blížneho…