V časti Biblických úloh na stredu (29.2.) s názvom Veľký spor vekov a dejiny je uvedený biblický text z Rim 16,20. Niektoré komentáre, vrátane našej poznámky, ho vykladajú v perspektíve vzdialenejšej budúcnosti ako analógiu či naplnenie Gen 3,15. Trochu iný pohľad má Karl Barth vo svojom stručnom výklade Listu Rimanom. Vychádza z kontextu veršov 17-19, kde Pavel varuje pred falošnými učiteľmi v Rímskom zbore, ktorí sladkými a úlisnými rečami získavajú na svoju stranu dôverčivých kresťanov. Tento zvod podľa Bartha nazýva apoštol Pavel menom satan. Nejde teda o naplnenie slov z Gen 3,15 o konečnom Božom víťazstve nad zlom a Zlým, ale o víťazstvo nad vplyvom cudzích učiteľov, ktorí sa odchyľujú od pravého učenia. Tieto dva pohľady čiastočne spája aj poznámka v našom adventistickom komentári: „Záverečný triumf nad silami zla je naznačovaný každým víťazstvom, ktoré kresťan prežije nad pokušením a podvodom. Pavel myslí na víťazstvo, ktoré – ako dúfa – rímski veriaci dosiahnu tým, že sa vyhnú vplyvu falošných učiteľov, ktorí sa ich snažia rozdeliť a uviesť do zmätku.“
Satana rozšliape (gr. sintribein – rozbiť, rozšliapať, rozdrtiť, zničiť, zotrieť) paradoxne Boh pokoja, nie Boh hnevu. Pavel v liste Rimanom používa tento výraz ešte v 15,33. Možno je základom tejto charakteristiky Boha Rim 5,1 – „Ospravedlnení teda z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista.“ Nejde teda o subjektívny pocit, určitý navodený stav duše, kresťanskú nirvánu, schopnosť oslobodiť sa od rušivých prvkov sveta, ale o objektívny stav, ktorý vyplýva z nového vzťahu k Bohu. Predtým sme boli nepriateľmi, teraz sme priateľmi. Ak sme predtým žili v „strese“ z neistoty, či nás Boh prijíma, alebo nie, pretože sme spasenie zakladali na legalistických požiadavkách zákona a vlastnej poslušnosti, po prijatí evanjelia o tom, že Boh naplnil všetky naše potreby a dal nám zdarma dar spasenia, sa už nemusíme strachovať o výsledok a žiť v napätí, ako na nás Boh hľadí. Pavlova asociácia pokoja s ospravedlnením z viery je preto zaujímavá. Boh pokoja je Boh ospravedlnenia z viery. Na záver ešte jeden komentár K. Bartha zo spomínanej knihy k Rim 5,1: „Když nás Bůh prohlašuje za spravedlivé, jsme osvobozeni od tohoto nepřátelství, jsme s Bohem smířeni, uvedeni v soulad. Jak to? Pavel nemluví o pokojnem smýšlení a pocitech, které by nás mohli ovládat, nýbrž o Ježíši Kristu jako o tom, v němž máme přístup k Bohu (v. 2), v němž jsme prohlášeni za spravedlivé a v němž je zároveň také uzavřen náš mír s Bohem, ať to vypadá jak chce.“
Posledná myšlienka k uvedenému veršu sa týka zdôraznenia, kto je aktívny v zápase so zlom a Zlým – nie my ľudia, ale Boh. On rozšliape satana. Často sa snažíme vykonať to za neho. Vyhlasujeme boj satanovi, zlu a hriechu. Bojujeme s ním a zápasíme, ale sme dopredu odsúdení na prehru, pretože my nie sme schopní zvádzať boj s Božím nepriateľom. Poznám veriacich, ktorí o ňom dokážu hovoriť a kázať viac ako o Kristovi, rozoberajú do detailov jeho taktiku, pôsobenie a hľadajú jeho dielo aj tam, kde možno nie je. Namiesto toho, aby sa obracali na Krista a vyvyšovali jeho osobu a dielo, upriamujú pozornosť svojich poslucháčov na posilňovanie vlastnej imunity voči pokušeniu, hriechu a zlu. Bez budovania pozitívneho vzťahu k Bohu, bez sústredenia na Krista, bez uvedomenia si, že naše úsilie v zápase so zlom je nedostačujúce, nemôže v živote človeka nastať skutočný pokoj.