Po dvadsiatich rokoch v Novom Jičíne alebo diaľkárske retro – aj tak by sa dala nazvať moja včerajšia a dnešná návšteva mesta, resp. zboru, kde som pred dvoma desiatkami rokov začal chodiť na diaľkové teologické štúdium. Vybavovali sa mi spomienky na spolužiakov, učiteľov aj atmosféru, ktorá vtedy v ročníku panovala. Každú konzultáciu niekto zo študentov poobede kázal a mňa to vtedy nejako obišlo. Po dvadsiatich rokoch som mal preto v zbore premiéru.
K Jurečkovcom (kazateľská rodina) sme prišli už v piatok a strávili s nimi príjemný večer. Ráno prichádzali členovia a návštevníci aj zo zborov Kopřivnice a Suchdol. Dopoludnia štandardný program – sobotná škola, príbeh pre deti, kázanie. Poobede pripravila mládež improvizovanú súťaž podľa vzoru Nikto nie je dokonalý s manželmi Pavlíkovcami, ktorú vyhrala moja manželka. Vyslúžila si za to malý darček. Medzitým bolo bombardovanie otázkami v podaní Radka Kantora, ktorý vykonáva v zbore nástupnú prax. Celé zhromaždenie sme ukončili modlitbou a požehnaním.
