Okrem prednášok a stretnutí s najbližšími spolupracovníkmi z našej divízie zodpovednými za oddelenie náboženskej slobody, bol pre mňa týždeň v Punta Cana zaujímavý aj z iného pohľadu:
1. Mal som viac času na čítanie duchovnej literatúry a premýšľanie nad niektorými teologickými a biblickými témami – zvlášť som sa zameral na Lukášovo evanjelium a Skutky apoštolov. Možno tak trochu ovplyvnený aj diskutabilným príspevkom a reakciami naň som opäť premýšľal o úlohe cirkvi v dnešnom svete a výsledok som si sám pre seba zhrnul do dvoch slov, ktoré sú mojou osobnou víziou cirkvi: CIRKEV AKO DIALÓG. Konkrétnejšie – ako dialóg so svetom, s ľuďmi okolo nás, so spoločnosťou, vrátane ostaných veriacich ochotných k tomu dialógu. Pre niekoho je to možno nebezpečné, ohrozujúce našu „pravdu“, naše zvláštne povolanie, ale Skutky ukazujú cirkev, ktorá nebuduje „hradby Siona“, ale naopak, búra ich. Otvára sa pohanskému svetu a ukazuje mu Kristovu lásku. Nechcem spochybňovať nikoho presvedčenie, či predstavu cirkvi ako mohutnej pevnosti obklopenej hradbami, ale mne je bližšia iná predstava – cirkvi ako služobníčky, ako otvoreného zrelého spoločenstva, ktoré nemusí svoju identitu budovať na radikálnom až fanatickom vymedzovaní sa voči iným. Naopak, buduje mosty porozumenia a pochopenia a snaží sa v pokore nájsť aj v iných kresťanských spoločenstvách to, čo by sa mohla od nich naučiť, čím by ju mohli obohatiť. Nebojí sa načúvať modernému človeku v jeho situácii a neponúka hneď vopred pripravené dogmatické či morálne podfarbené poučky. Cirkev, ktorá kráča kus cesty so „svetom“, ktorý Boh tak miloval, že v osobe Ježiša Krista prebýval dokonca v jeho strede a položil zaň svoj život. (Ján 3,16) Je mi blízka predstava cirkvi, ktorá svetu načúva, neignoruje ho a nemá potrebu dívať sa na okolie z výšky umelo vybudovaných priehradných múrov.
2. Bol som obohatený prítomnosťou bratov a sestier z celého sveta. Je to výnimočné stretávať duchovne blízkych ľudí z rôznych krajín. Na druhej strane rozhovory s niektorými z nich mi ukázali na podstatné rozdiely v chápaní a interpretácii niektorých aktuálnych tém. Sklon k zjednodušovaniu pri obhajobe cirkevných pozícii v niektorých etických či vieroučných otázkach formulkou „to nie je biblické“ je najvyšším argumentom, po ktorom sa nadšene tlieska. Ale nie vo všetkých podobných proklamáciách som mal chuť sa k jednoznačne presvedčenému davu pridať.
3. Aj keď nemám nijakú etickú komisiu na výber príspevkov, asi budem musieť prehodnotiť ich uverejňovanie. Chcem byť samozrejme otvorený aj kritickým príspevkom na moju prácu a postoje, preto som doteraz nevymazal v podstate ani jeden kritický príspevok, ktorý sa týkal mojej osoby a nechcem to robiť ani do budúcnosti. Na druhej strane budem asi prísnejší, pokiaľ ide o niektoré komentáre, ktoré prekračujú hranice elementárnej ľudskej slušnosti v oblasti komunikácie a budú napádať iné cirkvi. Budem ich prispievateľom vracať s tým, aby niektoré ich pasáže preformulovali a naučili sa viesť zmysluplný dialóg a nikoho neponižovali. Skúsenosť ukazuje (vrátane tej poslednej), že ich autori žiadajú odo mňa jednoznačnú, pravdivú a zrozumiteľnú odpoveď, ale keď ju poskytnem, už sa neozvú a odmlčia sa. Očakával by som aspoň nejakú reakciu – buď ich odpoveď uspokojila a poďakovali by sa za ňu, alebo by priznali, že mali mylné informácie a ospravedlnili sa, alebo by im odpoveď nestačila a kládli by ďalšie otázky (slušným spôsobom). Vzplanúť „hnevom spravodlivého“ a potom opustiť miesto dialógu a odmlčať sa nepovažujem za vhodné. Ale možno u určitých prispievateľov je mlčanie tou lepšou formou komunikácie.
4. Na záver spomeniem aj jedno „negatívum“, ktoré mi priniesla Punta Cana. Na naše 21. výročie svadby sme boli od seba s Alenkou žiaľ oddelení. Aj keď sme si v ten večer napísali, čo pre nás náš vzťah znamená, osobnú blízkosť milovaného človeka to nenahradí…