Keď pred niekoľkými mesiacmi postihla brata Josefa Šimka srdcová choroba, bol som práve na stretnutí kazateľov ČS na Karolíne. Modlili sme sa vtedy za neho a priali sme mu, aby si čím skôr uzdravil. Po úspešnej operácii sa brat Šimek vrátil do bežného života a my sme sa videli na stretnutí kazateľov dôchodcov v Milovech. Vždy, keď sme mali príležitosť byť niekde spolu, tak ma vyhľadal a prehodil so mnou niekoľko povzbudzujúcich slov. V súvislosti s mojou sobotnou návštevou Ježoniek ho preto nemôžem nespomenúť. Pozýval ma na toto stretnutie už pred rokom, ale pre nabitý prázdninový program sa mi to nepodarilo. Nezabudol na to, a tohto roku ma pozval znovu. Počas soboty, keď bol v Prahe brat Ted Wilson zašiel za mnou a vyjadril radosť nad tým, že sa na Ježonkách o pár týždňov stretneme. Na mieste, ktoré mal tak rád a kde poskytoval v svojej chate priestory pre sezónne sobotné zhromaždenia. Žiaľ, tohto stretnutia sa už nedožil. Chýbal tam nielen mne, ale všetkým, ktorí ho poznali a ktorých každú sobotu s úsmevom v zbore na Ježonkách vítal.