Tradičné únijné stretnutie ASI bolo v tomto roku o niekoľko mesiacov skôr než po iné roky a uskutočnilo sa v smíchovskom zbore v Prahe. Hosťom stretnutia bol americký kazateľ Ty Gibson. Dopludnia prebehla zbierka na projekty, ktoré niekoľko týždňov pretým odsúhlasila Správna rada ASI. Poobede sa predstavili niektoré z úspešných projektov ASI, ktoré zastupovali P. Činčala, P. Svašek, J. Chánová, J. Foltýn, H. Kábrtová, R. Žižka, R. Uhrín. Ponúkam na prečítanie svoj sobotný príhovor:
Rád by som pozdravil všetkých účastníkov tohto únijného stretnutia ASI nielen v svojom mene, ale aj v mene svojich kolegov predsedov združení, ktorým povinnosti neumožnili sa na tomto stretnutí zúčastniť. Želám vám všetkým peknú sobotu a ďakujem zboru Smíchov, že nám poskytol tieto priestory na spoločnú sobotnú bohoslužbu.
Len pred niekoľkými týždňami sme mali SR ASI, kde sme hodnotili a vyberali projekty, ktoré by v ďalšom roku doplnili službu cirkvi, ktorú koná bežne cez svoje zbory a ich rôzne aktivity. Som rád, že ako cirkev môžeme výrazne do výberu projektov vstupovať a rozhodovať o nich a v tomto smere pokladám spoluprácu s ASI za veľmi dobrú.
Bolo veľmi ťažké zostaviť poradie dôležitosti alebo užitočnosti predložených pestrých aktivít už či jednotlivcov, alebo tímov. Všetky boli zamerané na praktickú službu – už či deťom, mladým ľuďom alebo aj seniorom.
V tej súvislosti sme hovorili aj o kritériách výberu. Jedno z kľúčových je, aby to boli aktivity laické, zamerané na oslovenie a službu verejnosti. Existuje však jedno dôležité univerzálne kritérium, ktoré je v evanjeliách spojené so službou tým, ktorí potrebujú pomoc a na ktoré chcem teraz upriamiť vašu pozornosť.
Tento princíp je ilustrovaný u Mat 9,2 – „A hľa, priniesli k nemu porazeného, ktorý ležal na nosidlách.“ Podobne píše aj Marek v 8,22: „Potom prišli do Betsaidy. Tu priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol.“
Biblický text hovorí, že ho priniesli. Ochrnutý ani slepý nemohli prísť k Ježišovi sami. Potrebovali niekoho, kto by im pomohol, kto by ich priniesol do Kristovej prítomnosti.
Podľa biblických bádateľov sa v NZ spomína asi 30 odlišných prípadov uzdravenia. Vo viac ako polovici prípadov nemohol chorý prísť k Ježišovi sám. Niekto iný sa musel postarať, aby sa k Ježišovi dostal.
Preto som presvedčený, že tým najdôležitejším, vždy platným kritériom misijnej služby je privádzať ľudí ku Kristovi. Našou úlohou nie je ani tak ľudí uzdravovať, ako skôr priviesť ich k Ježišovi. Podobne ako tí anonymní ľudia, o ktorých sme to pred chvíľkou čítali. Priniesli svojho priateľa k tomu, ktorý jediný mu mohol pomôcť.
Prajem si, aby všetci tí, ktorí ich budú realizovať, nestratili zo zreteľa tento cieľ – privádzať ľudí ku Kristovi. Prajem im, aby cez tieto projekty zoznamovali ľudí s tým, ktorý dokáže dať nášmu životu novú perspektívu. Perspektívu života v Božom kráľovstve a nielen v budúcnosti, ale už teraz.