Definitívnou bodkou za päťročným štúdiom na Husitskej teologickej fakulte bola dnešná promócia vo veľkej sále Karolina. Okrem manželky a najmladšieho syna mi prišli zablahoželať aj dve kolegyne. Priznávam, že za fakultou mi bude smutno. Bolo to inšpiratívne obdobie v mojom profesnom i osobnom živote. Vďačím za to pedagógom aj niektorým študentom spolužiakom, ktorí boli odo mňa síce o generáciu mladší, ale s ktorými sme si rozumeli a spájalo nás predovšetkým to, že sme kresťania. Pravda je, že priamy kontakt s fakultou sa síce skončil, ale žijem s ňou ďalej cez najstaršieho syna Martina, ktorý nastúpil do jej 1. ročníka. Oživujem si tak spomienky na vlastné začiatky, na učiteľov, ktorí ma učili a celkovo na atmosféru „husárny“, ako sa familiárne nazýva. Som Pánu Bohu vďačný za to, čo mi škola do môjho duchovného i kazateľského života dala.
