V nedeľu 10. februára vo veku 80 rokov zomrel u nás dobre známy rečník, kazateľ a autor desiatok kníh Morris Venden. Niektoré z jeho najznámejších diel boli vďaka iniciatíve Daniela Dudu a jeho nadšenej propagácii Vendenových myšlienok preložené aj do češtiny a slovenčiny (Ospravedlnenie z viery a tvoja vôľa; Piliere; Tvoj priateľ, Duch Svätý; Miluj, a dělej co chceš; Ako Ježiš zaobchádzal s ľuďmi). Nemal som tú česť poznať Vendena osobne, ale cez jeho knihy som si ho veľmi obľúbil. Zameriaval sa na tému opravedlnenia z viery, istoty spasenia a neopakovateľne pútavo kázal a písal o Ježišovi. Napríklad jedna z jeho výstižných definícii spravodlivosti znela: „Spravodlivosť nedosiahneme hľadaním spravodlivosti. Spravodlivosť prichádza tým, že hľadáme Ježiša.“
M. Venden sa v jednej zo svojich kníh vyznáva z duchovnej krízy, ktorej ako začínajúci kazateľ čelil a vďaka ktorej takmer ukončil kazateľskú službu. Jeho duchovný život bol prázdny, pretože hoci poznal všetky dôležité fakty a poučky o Ježišovi, nepoznal ho ako priateľa. Až vďaka knihe Ellen G. Whiteovej Cesta ku Kristovi došlo k obnoveniu jeho duchovného spojenia s Kristom, ktoré sa neskôr prejavilo práve v zdôrazňovaní učenia cirkvi o Ježišovi.
V určitom období života cirkvi u nás dával novej aj staršej generácii adventistov nové smerovanie k slobode v Kristovi a k novej perspektíve ospravedlnenia z Božej milosti v cirkvi, ktorá zdôrazňuje úlohu zákona a poslušnosti v kresťanskom živote. Je dobré, ak sa v určitých intervaloch vraciame späť k teológii milosti, nanovo ju definujeme a aktualizujeme, pretože napriek teologicky správnemu a biblicky zakotvenému učeniu o ospravedlneniu z viery máme tendenciu k legalistickému mysleniu. Venden bol v tomto duchovnom formovaní cirkvi výnimočný a nezastupiteľný. Ovplyvnil celú generáciu študentov teológie, kazateľov aj členov cirkvi aj u nás, vrátane mňa. Priniesol nám čerstvý závan kristocentrickej spirituality, ktorá sa nezameriavala len na zachovávanie soboty a dodržiavanie zákona. Patrím k tým ľuďom v cirkvi, ktorí vďaka Vendenovým knihám prekonali vlastný kritický zápas o adventistickú identitu a jeho dôraz na Ježiša ich inšpiroval k podobnému duchovnému smerovaniu. Vďaka knihám Ellen G. Whiteovej Túžba vekov a Cesta ku Kristovi som sa stal adventistom, vďaka knihám Morrisa Vendena som v cirkvi ostal.
Pred niekoľkými mesiacmi zavítal do Bratislavy (a na pár dní aj do Prahy) jeho syn Lee, ktorý je kazateľom a zároveň pokračovateľom otcových myšlienok a ktorého prednášky sa stretli s veľkým ohlasom. Keď sa Lee rozhodol pre službu kazateľa, jeho otec mu povedal: „Svet a cirkev adventistov čoraz viac túžia poznať Ježiša… Potrebujeme kazateľov, ktorí urobia Ježiša jedinou strunou na svojich husliach.“
Morris Venden v jednom zo svojich kázaní povedal: „Dobrý pohreb je ten, ktorého stredobodom je Ježiš… prečo viac neoslavovať Darcu života namiesto oslavných rečí na zosnulého?“
Verím, že aj jeho pohreb bude „dobrý“, tak ako si to želal…
Mikuláš Pavlík