Pomenovať drobnú brožúrku „Rok plagátov“ možno nie je najideálnejší marketingový ťah, ale rozhodli sme sa ponechať aj v českom a slovenskom preklade jej originálny názov. Možno nie je atraktívny a nevzbudzuje prílišnú zvedavosť, obsah dvadsaťštyri stránkovej útlej brožúrky však stojí za prečítanie. V rukách už držím české vydanie, ktoré sa dostane v najbližších dňoch na zbory, a paralelne s ním vyjde aj slovenské vydanie. Už som písal, že originál knižky som dostal ako malý darček od Daniela Dudu na poslednej teologickej konferencii v decembri. Keď som sa do nej začítal, od prvých stránok ma zaujala aktuálnosťou témy a predovšetkým zaujímavým pohľadom autora Lennarta Staglinga na spôsob, ako komunikovať okoliu niektoré z tzv. „sporných bodov“ našej vierouky. Na základe konkrétnej historickej udalosti v počiatkoch reformačného hnutia vo Francúzsku ukazuje na to, že tzv. „plagátová“ misia nemusí byť vždy najúčinnejšou a najvhodnejšou formou zvestovania evanjelia. Som v pokušení objasniť vám, ako kniha rozumie pojmu „plagátová“ evanjelizácia, o akej udalosti vlastne hovorím, v čom spočíva jej aktuálnosť pre nás adventistov žijúcich v 21. storočí v európskom kultúrnom a spoločenskom kontexte. Prezradím len to, že Ellen G. Whiteová v knihe Veľký spor vekov spomínanú udalosť opisuje a zaujíma k nej vlastný, mne blízky postoj. Zvyšok si musíte prečítať sami. Stojí to za to.
Pridám niekoľko ukážok zo spomínanej drobnej knižky.
„Priaznivci reformácie sú rozdelení do dvoch skupín. Jedna chce pokračovať ako predtým a nechať nové myšlienky medzi ľuďmi postupne dozrievať. Ďalšia skupina hľadí na Nemecko a Švajčiarsko a robí záver, že proces reformácie vo Francúzsku je príliš pomalý. Sú presvedčení, že vodcovia sú príliš ustráchaní. Ak sa má stať Francúzsko protestantskou krajinou, treba použiť radikálnejšie prostriedky.Obidve skupiny sa napokon rozhodnú požiadať o radu krajana žijúceho v prostredí náboženskej slobody vo Švajčiarsku. Vydá sa za ním reformátor Feret, zamestnaný ako kráľov lekárnik… V jedno októbrové ráno roku 1534 sa ľudia v mnohých striktne katolíckych mestách a dedinách zvedavo zhromaždili okolo plagátov s neobyčajným názvom…“
„Jedna z oblastí činností Ellen G. Whiteovej, ktorá sa často prehliada, sú jej verejné prejavy na zhromaždeniach konaných mimo Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Veľakrát dostala pozvanie verejne vystúpiť v iných cirkvách a na stretnutiach s tematikou zdravého životného štýlu. Stala sa tým veľmi uznávanou a v štáte Michigan ju v roku 1878 v jednom zo zväzkov ´The American Biografical History of Eminent and Self-Made Men of the State of Michigan´ zahrnuli medzi významné osobnosti… Aké témy si Ellen G. Whiteová vyberala, keď prehovárala na podobných zhromaždeniach, z ktorých sa mnohé nekonali na pôde cirkvi adventistov?“
„Ellen G. Whiteová napísala, že naše knihy sa majú šíriť „ako lístie na jeseň“. Potrebujeme sa preto pýtať, či to znamená masové rozdávanie kníh zdarma. Je plošná distribúcia najvhodnejšou formou rozširovania našej literatúry?Je pravda, že pri niekoľkých príležitostiach použila Ellen G. Whiteová výraz „ako lístie na jeseň“. Mala však skutočne na mysli rozsiahlu distribúciu literatúry?“
