Prorocká kniha Abakuk je známe pre svoj žalmický záver, ktorým prorok vyjadruje dôveru v Božie vedenie bez ohľadu na okolnosti. Aj keď Hospodin zosiela na človeka utrpenie a je obklopený nedostatkom, stále sa môže v Bohu ako v svojom Spasiteľovi radovať. Je to jedno z najsilnejších uistení o dôvere k Bohu v celom Písme. Prorokova výpoveď je o to pozoruhodnejšia, že nedostatok a strata, o ktorých sa prorok zmieňuje sú pravdepodobne výsledkami Božieho súdu, ktorý vykonal cez Babylončanov. Na začiatku knihy kladie prorok Bohu ťažké otázky (Ab 1,2.3), ktoré sa dajú zhrnúť do troch výčitiek: Nepomáhaš, nepočuješ a len sa mĺčky dívaš. Abakuk je nahnevaný, že v prostredí všeobecného násilia a zla v Júdsku Boh nič nerobí. Hospodinova odpoveď je pre neho možno ešte viac zmätočná ako jeho mlčanie – Boh bude konať cez Babylončanov (1,6), ktorí budú nástrojom jeho súdu proti Júdsku. Ako však môže svätý Izraela dovoliť, keď Babylončania sú ešte horší a násilnejší ako obyvatelia Júdska? (1,13b) Odpoveďou je, že súd postihne aj Babylon a prorok je vedený k trpezlivosti a dôvere (2,3.4)
Kniha Abakuk má charakter dialógu medzi prorokom a Hospodinom. Pekne to vystihuje poznámka úloh na nedeľu: „Abakuk je medzi prorokmi výnimočný, pretože neprehováral k ľuďom namiesto Boha, ale skôr hovoril s Bohom o ľuďoch.“ Odráža vnútorný zápas proroka nielen nad stavom spoločnosti, ale aj nad Hospodinovým mlčaním a zdanlivou „nečinnosťou“. Prorokov zápas o pochopenie Božích ciest je bolestný. Okrem iného nás kniha učí, že nie je na tom nič zlé klásť Bohu aj ťažké otázky a zápasiť o pochopenie jeho konania vo vzťahu k človeku. Musíme byť však pripravení, že Božia odpoveď môže byť často ešte ťažšia a nepochopiteľnejšia ako naše otázky. Abakukov záverečný žalm je však dôkazom, že dialóg, ktorý viedol s Hospodinom, mal zmysel. Prebudil v ňom hlbšiu vieru a naučil ho byť nezávislým od okolností. Prorocká kniha sa začala ťažkými otázkami. Skončila sa jednoduchou odpoveďou.