Pri všetkých podnetných myšlienkach biblického štúdia na tento týždeň ma zvlášť zaujal text Listu Židom 10. kapitoly. Je v ňom citovaný Žalm 40,7-9 akoby zaznieval z Ježišových úst („Ajhľa, idem… aby som plnil Bože Tvoju vôľu.“) pri jeho príchode na našu zem, medzi nás ľudí. Kristus vstupuje do nášho pozemského sveta a na vyjadrenie svojho poslania si vyberá biblický starozákonný text („veď v Knihe je napísané o mne…“, „vo zvitku knihy mi je predpísané“). Podstatou Kristovej veľkňazskej služby je jeho dokonalá poslušnosť Božej vôli. Citované slová sú zo žalmu, ktorý vyjadruje dôveru a nádej v Bohu aj v časoch utrpenia a prenasledovania. Na tomto mieste listu Židom má za úlohu poukázať na kontrast medzi prvou zmluvou, ktorej obetný systém bol viditeľný, vonkajší a novou zmluvou, ktorá sa sústreďuje na vnútornú poslušnosť Božej vôli ako základ pravej bohoslužby (Žid 9,14).
V Liste Židom sa nachádza ešte jedna priama Ježišova výpoveď – v 2. kapitole, veršoch 12.13. („Tvoje meno budem zvestovať bratom a v zhromaždení teba budem zvelebovať… Ajhľa, tu som, i dietky, ktoré mi dal Boh.“) Autor tu vkladá Ježišovi do úst slová, ktorá vyjadrujú jeho solidaritu s ľudstvom, doslova s jeho bratmi a sestrami – s nami.
Uvedené dva texty sú príkladom, ako novozákonný pisateľ vezme text žalmu a cituje ich ako Kristove slová. Žalmy sú svedectvom o Kristovi – tak to vidí autor listu Židom a vo svojej interpretácii nie je medzi novozákonnými pisateľmi osamelý. (Za všetky texty spomeniem Luk 24,27.)
Neviem koľkokrát v liste Židom sa ešte nachádza podobná Ježišova priama reč či výpoveď. Uvedené dva texty – jeden o jeho solidarite s človekom (sme jeho bratia a sestry) a druhý o poslušnosti Božej vôli („Idem… aby som plnil Tvoju vôľu“) ukazujú na Kristovu lásku k Bohu i človeku. Keď vstupuje v ľudskom tele do pozemského priestoru je odhodlaný plniť Božiu vôľu a zároveň stojí na strane Božieho stvorenstva ako jeden z nás. Výsledkom je dokonalá obeť, ktorá nielen obhajuje Boží charakter, ale zároveň zachraňuje človeka pre večnosť.