Dva vrabce za groš (Mat 10,29), päť vrabcov za dva groše (Luk 12,6) – obchodná matematika fungovala pred dvetisíc rokmi podobne ako dnes. Lukášovská verzia vlastne ukazuje, že ak si kúpiš dva páry vrabčekov, piateho dostaneš v rámci množstevnej zľavy zdarma. Triky a lákadlá predajcov sa od Ježišových čias vôbec nezmenili. Biblické úlohy hovoria o tom, že groš alebo „as“ bola najmenšia bronzová minca, čo nie je celkom presné. Najmenším bronzovým peniazom bol dupondius (2 asy). As bol najmenší medený peniaz. (V evanjeliách sa však spomína minca ešte menšej hodnoty (jedna osmina asu), ktorá sa prekladá slovom halier a je spojená s poslednými peniazmi chudobnej vdovy, ktoré hodila do chrámovej pokladnice – Luk 12,42).
Evanjelisti však nepíšu príručku pre záujemcov o marketingové stratégie ani numizmatikov, ale poctivo zaznamenávajú Kristov život – jeho slová a skutky. Preto nás až tak nezaujíma koľko čo stojí, ale prečo Ježiš používa takýto príklad a čo ním chcel učeníkom povedať („začal hovoriť predovšetkým svojim učeníkom“ – Luk 12,1).
Ježišova otvorenosť voči náboženským predstaviteľom izraelského národa v Luk 11 („Beda vám farizeji, beda vám zákonníci…“) a kritika ich pokrytectva spôsobila, že sa stal terčom ich zlých zámerov a slovných útokov. Učeníci videli, že ho provokujú a stroja mu úklady. Mohli dostať strach, že ak ho budú nasledovať, nevyhnú sa podobným nepriateľským stretom. Okrem toho Lukáš na začiatu 12. kapitoly píše, že Ježiša obklopovali tisíce ľudí, veľké zástupy a medzi nimi sa učeníci možno cítili stratení, anonymní, bezvýznamní. Akú hodnotu má človek uprostred davu? Akú šancu ma obyčajný nevzdelaný Kristov nasledovník v konfrontácii s učenými a nábožensky fundovanými vodcami? Možno sa boja, či sa dokážu otvorene ku Kristovi prihlásiť napriek nepriaznivým okolnostiam. Má význam sa ku Kristovi prihlásiť verejne? Nie je lepšie nechať si vyznanie a sympatie ku Kristovi len pre seba?
Ježišove slová o obrovskej hodnote, ktorú majú v Božích očiach, prichádzajú práve do tejto situácie. „Nebojte sa, drahší ste vy ako mnoho vrabcov.“ Nie sú a nebudú stratení ani v obrovskom dave a aj keď sa odvaha nebude zbierať vždy ľahko, Krista sa musia naučiť vyznávať aj verejne. Kristov kríž je lekciou o tom, o koľko sme viac cenení než vrabce, ale aj príkladom Ježišovej odvahy zomrieť a verejne tak ukázať, ako mu na nás a na splnení Otcovej vôle záleží.