Pomaly sa utriasajú a utrieďujú dojmy z konferencie Slovenského združenia, ktorá sa konala v nedeľu v Považskej Bystrici. Už som naznačil, že súčasťou hodnotenia by malo byť aj to, či jednodňová konferencia je efektívnejšia a dynamickejšia ako systém dvoch konferenčných nedelí a jednej nedele venovanej práci menovacieho výboru. Slovenské združenie viedol dobrý úmysel skrátiť rokovacie dni na jeden, nezaraďovať do programu agendu zo zborov, odbremeniť delegátov od cestovania a ušetriť tak aj finančné prostriedky. V praxi sa ale ukázalo, že ak urobíme časový program pracovnej konferencie a nie je až taký problém ho zhruba dodržať, naplánovať rozvrh menovacieho výboru je veľmi zložité. Ak má pracovať zodpovedne a bez časového tlaku a má dať priestor na diskusiu nielen o menách, ale aj o smerovaní, o modele zloženia združenia, o pracovných náplniach a osobnostnom, duchovnom a profesnom profile navrhnutých administrátorov, vedúcich oddelení a členov výboru, ak má nechať možnosť osloveným a ich rodinám rozhodnúť sa, alebo ak navrhnutí kandidáti neprejdú, ako sa to stalo teraz, potom sa úloha nedá zodpovedne a transparentne splniť za niekoľko minút. Výsledkom môže byť neuvážené, nepremyslené rozhodnutie, ktoré ide ruka v ruke s možným obvinením predsedu výboru z nátlaku, manipulácie, atď. pri jeho vedení. Výhodou konferencií rozdelených do niekoľkých dní je odbúranie spomenutého časového stresu. Do budúcnosti si viem ešte predstaviť systém, že konferencia by trvala dva dni, t.j. nedeľu a pondelok dopoludnia, prípadne by sa začala v sobotu večer a pokračovala v nedeľu, aby menovací výbor mal viac času nerušene pracovať.
V každom prípade motívom pre napísanie týchto riadkov nie je ani tak nejaká hlboká reflexia a analýza koordinácie programu, ktorý prebieha v pléne a v menovacom výbore. Skôr cítim veľkú úctu k delegátom, ktorí boli na konferencii Slovenského združenia nesmierne disciplinovaní a trpezliví a vydržali čakať bez veľkej nervozity na menovací výbor, aj keď rokoval pomerne dlho a prvý výsledok sa dostavil až po štyroch hodinách. Naozaj si to vážim a chcem sa všetkým vám milí delegáti za to poďakovať. Ďakujem, že ste vydržali až do neskorej polnoci a že nikto z vás neodišiel domov predčasne. Zvlášť si to cením u tých, ktorí na druhý deň nastúpili riadne do práce. Ďakujem vám za duchovnú atmosféru, ktorú ste vytvorili. Nakoniec by som sa rád poďakoval bratovi Karolovi Badinskému za jeho dlhoročnú službu administrátora Slovenského združenia a Oliverovi Popovičovi za prácu tajomníka. Nie je to jednoduchá služba a vyžaduje si celého človeka. Za tých šesť rokov práce v adminsitratíve som pochopil veľa z toho, čo som dovtedy videl len zdiaľky a veľmi povrchne. O to viac si vážim túto službu u svojich kolegov. Samozrejme, rád by som poprial novému kolektívu vedenia združenia istotu Božieho povolania a jeho zmocnenie, dobrú koordináciu činnosti, dobré vzájomné vzťahy a vzájomnú dôveru.