Nový rok vždy prináša nádej. Nádej, že od 1. januára sa niečo v nás alebo okolo nás zmení – je to všeobecne prijímaný symbol nového začiatku.
Často sa však stáva, že po bujarých silvestrovských oslavách, plných smiechu a radosti, prídu prvé dni nového roka, ktoré už nevyvolávajú tú povznesenú náladu predchádzajúcich hodín. Farebné svetielka v byte alebo na ulici ešte blikajú, ale u mnohých sa začína prehlbovať vnútorná prázdnota. Prichádza čas na predsavzatia. Aj keď podľa prieskumov len jeden z desiatich dodrží svoje novoročné predsavzatie po celý rok, túžba niečo v živote zmeniť je v tomto čase veľmi silná.
V kresťanskej tradícii sa na začiatku roka (teda v čase predsavzatí a očakávaných nových začiatkov) číta príbeh o troch mudrcoch z východu, ktorí navštívili malého Ježiša a priniesli mu dary.
Čítame o nich v 1. a 2. verši 2. kapitoly Matúšovho evanjelia:
„Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. Pýtali sa: Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“
Židovskí znalci Písma mudrcov v mnohom presahujú. Minimálne v tom, že poctivým skúmaním starozákonných proroctiev sa dobrali odpovede na otázku, kde možno nájsť Ježiša. Ich múdrosť však bola čisto teoretická – neprepojila sa s rozhodnutím navštíviť Betlehem a osobne Ježiša vidieť a pokloniť sa mu. Mudrci z východu sa v Biblii tak dobre neorientujú, ale spontánne uznajú zvrchovanosť skutočného kráľa, hoci leží bezbranný a zraniteľný v jasliach. Biblické poznanie a dokonca správny výklad proroctiev bez osobného stretnutia s Kristom nič neznamenajú.
Biblický príbeh, ktorý sa číta na začiatok roka, vlastne ukazuje, že to najdôležitejšie novoročné predsavzatie by malo súvisieť s obnovením našej úcty a dôvery k Ježišovi. Napodobnime mudrcov v tom, ako podľa Písma „vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary.“
To druhé, čo v uvedenom príbehu súvisí s novým začiatkom, s určitou zmenou, je text v 12. verši:
„Na pokyn vo sne, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.“
Evanjelista Matúš jednoduchými slovami opísal neľahké rozhodovanie mudrcov – majú sa vrátiť späť domov po známej trase, alebo si vybrať putovanie „inou cestou“, ako hovorí Písmo?
Čo spôsobilo spomínanú dilemu? Stretnutie s majstrovským politickým manipulátorom Herodesom. Herodes vykazuje známky zbožnosti – no povrchnej a hranej. Predstiera záujem o štúdium Písma – žiaľ, zo sebeckých dôvodov. Predstiera úctu ku Kristovi – ale v jeho mysli sa už rodí vražedný plán.
Herodes patrí k ľuďom, ktorí vždy prekrútia, čo poviete, nemôžete veriť tomu, čo hovoria, napádajú povesť a pohnútky druhých, sú podozrievaví a nikomu neveria, aj keď to väčšinou zakrývajú hľadaním pravdy.
Ale Božie vnuknutie mudrcom, aby sa už k Herodesovi nevracali ukazuje, že niekedy je nevyhnutné a najmúdrejšie takýmto vzťahom zabuchnúť dvere. A nemusíme mať pritom výčitky svedomia – ani sa trápiť, že sme nesplnili naše misijné poslanie a nepodali im správu, kde môžu nájsť Ježiša.
Mudrci si vybrali inú cestu než tú, po ktorej sa prišli pokloniť novonarodenému Ježišovi. Zvolili si cestu novú. Niekedy je lepšie sa už nevracať späť a vyhnúť sa tak zbytočným rizikám, ktoré prináša stretnutie s „herodesmi“ v rôznych podobách. Herodes je tieň minulosti, prízrak, pred ktorým treba niekedy ujsť na opačnú stranu sveta.
Som vďačný za všetky cesty, ktorými nás Pán Boh viedol v minulom roku. Za tie široké, bezpečné, ale aj za tie úzke, kľukaté a tŕnisté, ktorými sme niekedy ako jednotlivci i cirkev prechádzali. Nový rok prináša nádej, že krivoľaké chodníky, ktorými sme kráčali v roku minulom, sa môžu zmeniť na pokojnejšie a bezpečnejšie putovanie. Je veľa nových ciest, ktorými sa môžeme vydať, ale aj veľa prekážok, ktoré nás na nich čakajú.
Čítal som príbeh o unavenom cestovateľovi, ktorý sa dostal v jeden tmavý zimný večer na breh zamrznutej rieky a nebol si istý, či ho ľad pri chôdzi na druhú stranu udrží. Široko ďaleko nebol nijaký most, tak mu neostávalo nič iné než to risknúť. Po chvíľke premýšľania, so strachom a chvením si čupol, položil dlane na ľad, kľakol si na obe kolená a pomaličky sa začal posúvať dopredu. Dlane, kolená, dlane, kolená. A keď sa takto štvornožky dostal asi do polovice rieky, zrazu počul za sebou hluk, podobný dupotu koní. Nestačil sa ani poriadne obzrieť, keď okolo neho preletel konský povoz plne naložený uhlím.
Mám pocit, že sa niekedy podobáme nášmu cestovateľovi. Strach nás núti kráčať oveľa pomalšie, ako by sme mohli. Plazíme sa po kolenách, lezieme štvornožky namiesto toho, aby sme smelo bez obáv kráčali či bežali dopredu.
Príbeh mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Spasiteľovi sveta a nemali sa vracať starou cestou, ale vybrať si cestu novú, je pre mňa osobne veľkou inšpiráciou.
Po prvé v tom, že ich chcem napodobniť v túžbe stretnúť sa s Ježišom, vydať sa za ním, aj keď je to namáhavé, napodobniť ich v túžbe pokloniť sa tomu, kto si jediný zaslúži moju zvrchovanú úctu. Znovu a znovu ho hľadať a namiesto zlata, kadidla a myrhy mu dať ako dar samého seba. Viem, že zmena v mojom živote sa neuskutoční prehodením listu v kalendári zo Silvestra na prvý deň roka, novými predsavzatiami, ale stretnutím s Kristom. Nový život, nová cesta neprichádzajú s novým rokom, ale s novým stretnutím s Kristom.
Po druhé, mudrci sú pre mňa inšpiráciou v odvahe nevracať sa k tieňom a prízrakom minulosti, niekedy aj podobe konkrétnych ľudí podobných Herodesovi. Inšpirujú ma v odvahe vyhýbať sa vzťahom s ľuďmi, ktorí predstierajú hľadanie pravdy, ale rozbíjajú, strpčujú a ničia život všetkým naokolo. V rodinách aj v cirkvi. Mudrci sú pre mňa symbolom odvahy vydať sa dopredu novou neznámou cestou. Nemusím vždy vedieť kam idem. Stačí, že chcem byť podobne ako oni citlivý a otvorený na Božie vedenie, na to „Božie zjavenie v sne“. A potom viem, že sa nemusím báť, že sa stratím.
Prajem vám milé sestry a bratia, milí priatelia, podobnú radosť zo spoločenstva s naším Pánom, akú prežívali mudrci. Prajem vám radosť z naplňujúcich a pozitívnych vzťahov a odvahu nevracať sa k „herodesom“ minulosti. Prajem vám pokojný rok vo vašich rodinách, na vašich pracoviskách a vo vašich zborových spoločenstvách. Slovami Písma vám želám, aby „pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, chránil vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“.