Dva výborové dni na Teologickom seminári. V minulosti by ma po nich bolela hlava, dnes, keď som zodpovedný za prípravu a vedenie výboru, tak to vnímam úplne inak a niet ani náznak po nude a otázkach o zbytočnosti výborových stretnutí. Neviem, prečo to tak je, ale nevnímal som tie dva dni ako výbor, ale stretnutie ľudí, ktorým o niečo ide a chcú sa spolu radiť a načúvať si. Potešili ma správy vedúcich inštitúcií a oddelení z ich činnosti za uplynulé obdobie a vízie a plány do budúcich dní. Potešilo ma, že sme sa mohli nad niektorými vecami aj zasmiať. A aj to, že som aspoň pol dňa nemusel sedieť v čele výboru, ale sledoval jeho atmosféru „zvnútra“. Pomohlo mi to získať nadhľad a odstup, čo som ocenil najmä pri horúcejších témach. Samozrejme, týkali sa peňazí. Cirkev ešte nie je Božie kráľovstvo. Ale som rád, že to nie je ani firma zameraná na čo najvyšší zisk a produkciu. A to je povzbudzujúce. Keď som nad tým premýšľal sám cestou v aute domov, bolo mi pri srdci tak fajn.
Podrobnejšiu správu si môžete prečítať na www.casd.cz.