Pred niekoľkými rokmi som pripravil krátke zamyslenie pre mladých ľudí, ponúkam vám ho na prečítanie.
Nebuď snílek, ale neprestaň snívať
Americký básnik, dramatik a literárny kritik Thomas Stearns Eliot napísal: „Ľudstvo neznesie moc skutočnosti.“ Asi je to pravda. Možno práve preto snívame. Možno preto sa prechádzame po námestiach miest a snívame svoj sen o šťastí. Ale samotné snívanie nemusí byť len únikom z reality. Môže vyjadrovať tie najhlbšie túžby človeka, ktoré do nášho srdca ukryl Boh.
V židovskom uvažovaní sa slovo duša – nefeš používa na metaforické označenie túžby. Prečo práve duša? Pretože súvisí s dychom, schopnosťou dýchať. Spája sa s hrdlom, hladom, smädom, s potrebou nabrať dych, aby človek mohol ostať nažive. Potrebujem túžbu po vode, aby sa ňou presiakla každá bunka môjho tela a ja som mohol žiť. Potrebujem túžbu po jedle, aby som sa nasýtil a mohol som žiť. Potrebujem túžbu po niečom, čo naplní moje vnútro. Potrebujeme dušu ako zdroj našich večných túžob. Potrebujeme zažiť nepokoj srdca, aby sme sa vydali hľadať niečo, čo ho uhasí, naplní, čo dá nášmu životu zmysel a cieľ. Potrebujeme sen, ako vyjadrenie našich večných túžob po ideále, po kráse, po čistote, po šťastí. Snívať je OK.
Svet okolo nás však často obchádza alebo deformuje naše túžby. Problém je však aj v tom, že si väčšinou snívame len ten svoj vlastný sen. Jeho stredobodom sme my sami, naše šťastie, riešenie našich problémov, náš svet. Mnoho nešťastí a sklamaní pochádza aj z toho, že nerozlišujeme medzi pravdou a ilúziou. Vyhýbame sa pozrieť skutočnosti do očí. Bojíme sa jej postaviť tvárou v tvár.
Jednou z definícií hriechu je, že je to život v ilúzii. Kde má toto tvrdenie pôvod? Lucifer, nositeľ svetla, tá úžasná bytosť, ktorú Pán Boh stvoril a ktorá bola spolu s ostatnými nebeskými bytosťami súčasťou Božieho dokonalého vesmíru, si jedného dňa povedal: „Prečo by som nemohol byť ako Boh? Prečo mu mám byť podriadený? Prečo nemôžem prijímať rovnaké pocty ako on? Stvorená bytosť chce byť Bohom. Aká ilúzia, aký zvrátený sen, aká nereálna túžba, aký hriech. Falošná ilúzia plodí hriech. Preto ilúzia rovná sa hriech. Aj človek chce byť bohom. Je to lákavé volebné heslo, ktorým satan oslovuje v raji svojich dvoch potenciálnych voličov. Satanovým heslom je „Budete ako Boh“. Nijaké prízemné ciele. Ten najvyšší. Budete ako Boh. Budete sami rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Vy sami budete meradlom toho, čo sa smie a čo nie. Vy sami budete rozhodovať o tom, čo je a čo nie je morálne, čo je a čo nie je hriech. Nepotrebujete k tomu nikoho, nijakého Boha. Snívajte svoj vlastný sen o šťastí. Všetko je dovolené, všetko môžete, budete mať všetko, čo si vysnívate, dosiahnete všetko, po čom zatúžite. Len mi dajte svoj hlas. Vstúpte do mojej strany. Dám vám kamenné dosky a na ne si napíšete vlastných 10 prikázaní. „Ja som pán boh svoj a okrem seba budem mať toľkých bohov, koľko uznám za vhodné. Budem uctievať sám seba a tých, z ktorých budem mať zisk,“ tak nejako by mohlo znieť prvé prikázanie.
Písmo hovorí, že prvé pozemské voľby dopadli katastrofálne. Satanova voličská základňa získala namiesto dokonale naplánovaného šťastia presný opak. Nastala skutočnosť, s akou sa dovtedy nikdy nestretli, a ktorá nebola nikdy v Božom pláne. Realita hriechu. Rozčarovanie, nedôvera, bolesť, obviňovanie, útek, smrť. Adam s Evou sa od tejto chvíle báli pozrieť pravde do očí. Pána Boha, svojho najlepšieho priateľa sa začali báť a skryli sa pred ním. Boh sa však neschoval. Neprestal snívať svoj sen o záchrane človeka. Do ich hlbokého úkrytu, do tmy jaskyne, kde sedia schúlení každý v inom kúte, zaznieva evanjelium ukryté v dvoch slovách: Kde si? Boh vyvíja iniciatívu, prichádza za nami ako prvý. „Lebo tak Boh miloval Adama a Evu, že im zasľúbil potomka, v ktorého keď všetci uveria, nezahynú, ale budú mať život večný.“ Boh prichádza s novým volebným programom: milosť, odpustenie, prijatie, život.
Prejde niekoľko tisícročí, kým sa zasľúbený potomok narodí. Ježiš Kristus prichádza do nášho sveta a ten už nebude nikdy ako predtým. Ja, a verím, že aj vy po stretnutí s Ježišom už nikdy nebudeme ako predtým. Ježiš rozdelí dejiny sveta na pred a po ňom, ale rozdelí aj ľudstvo na tých proti nemu a za neho. Prichádza, aby naplnil nepokoj našej duše, aby naplnil naše túžby, prichádza, aby sme, ako hovorí evanjelista Ján, mali život v hojnosti. Prichádza, aby naplnil Otcov volebný program z raja: milosť, odpustenie, prijatie, život. Aby napravil to, čo sme svojou nesprávnou voľbou v raji pokazili.
Jedného dňa pred takmer 2000 rokmi sa po aténskom námestí prechádzal človek, ktorého život po stretnutí s Ježišom takisto už nikdy nezostal taký istý ako predtým. Bol to apoštol Pavol. Po dramatickom obrátení sa rozhodol zasvätiť celý svoj život zvestovaniu Božej ponuky záchrany, propagácii Božieho volebného programu.
Atény, kde sa práve prechádzal, boli kolískou idey demokracie. Tu viedol Sokrates svoje filozofické debaty a Platón otvoril školy rétoriky, filozofie a vedy. Pre Helénov (Grékov) „polis“, čiže mesto bolo podmienkou ľudskej existencie. Aristoteles napísal: „Existovať mimo mesto môže byť len menej humánne.“ Námestie, po grécky agora, bolo centrom ideí. A Atény boli v tom čase námestím sveta. A Pavel práve na tom aténskom námestí sníval svoj obrovský sen – zvestovať Krista práve v centre vtedajšej najvyspelejšej filozofickej školy. Túžil, aby sa o Kristovi dozvedeli aj filozofi, humanisti a vzdelanci tej doby. Nesníval sen o vlastnom šťastí, pokoji, kariére. Nechodil po námestí a nepremýšľal o tom, kde by mohol byť, keby nebol obmedzovaný svojou kresťanskou vierou. Sníval sen o záchrane ľudí.
Aj Pavol prežil obdobie, keď sníval iné sny. Keď sa prechádzal po námestiach židovských miest a sníval o tom, ako sa zbaviť príslušníkov novej židovskej sekty, ktorí vyznávali akéhosi Krista. Na ceste do Damasku mu Ježiš rozbil jeho falošnú ilúziu a nahradil ju snom o záchrane človeka, o zvestovaní dobrej správy o Božej milosti, o príchode Mesiáša, o tom, že viera v neho vráti človeka na počiatok, do obnoveného raja. Pavol odovzdal Bohu svoju schopnosť osloviť ľudí, svoje vzdelanie, celý svoj život. Dovolil, aby ho Duch Svätý naplnil a viedol.
Verím, že podobný program má Pán Boh pripravený pre každého z nás. Ten istý Duch, ktorý roznecoval Pavla, keď sa prechádzal po aténskom námestí, chce prehovárať aj cez nás. Nechce, aby sme sa len bezcieľne potulovali po námestiách miest a snívali svoje prchavé a pominuteľné sny. Chce, aby sme snívali sen o záchrane a pomoci ľuďom. Chce, aby sme sa na námestiách ideí, kde sa stretávajú davy stratených ľudí zastavili a podelili sa o poznanie Ježiša. Aby sme ho ponúkli aj napriek konkurencii mnohých –izmov, ktoré ponúkajú mnohí iní „záchrancovia sveta“. Viem, že niet väčšej radosti, než byť v službách Kráľa vesmíru. Chcem byť jeho volebným propagátorom, pretože sa stopercentne stotožňujem s jeho programom, založenom na vzťahu lásky, dôvere, milosti, odpustení, prijatí, živote. Nie som snílek, ale tento sen snívať neprestanem. Nepridáte sa aj vy?