Pri odchode z jedného zboru za mnou prišiel človek, ktorý mi odovzdal dva kancelárske papiere s textom napísaným na písacom stroji. Obsahovali posolstvo, ktoré mu bolo zverené na modlitbe. Bolo určené konkrétne mne. Stručné povedané – vytýka mi, že niekde prebehlo stretnutie, ktoré nebolo pripravené spontánne a s modlitbou, ale len zorganizované, a nabáda ma, aby som sa modlil za Izrael. Doteraz som nijaké posolstvá nedostával. Občas sa stalo, že keď som napísal do Adventu trochu provokatívnejší článok, tak sa mi ozvali aj tí, ktorí s mojím názorom nesúhlasili, ale nevyhlasovali sa za prorokov. V poslednom čase sa situácia trochu zmenila. Dostal som už niekoľko posolstiev, ktoré sú – podľa ich autorov – priamo od Pána. Niektoré sa ma snažia viesť k pokániu aj za hriechy, ktoré som nikdy nespáchal. Niektoré obsahujú recepty na to, čo má cirkev robiť, aby bola pripravená na druhý príchod. Ďalšie sú písané tak nezrozumiteľne, že je ťažké nájsť v nich jednu súvislú myšlienku. Všetky majú spoločné to, že ich príjemcovia nemajú ani náznak pochybností, že sú Bohom povolaní napraviť vedenie cirkvi, aj cirkev samotnú. Nikdy som nebral na ľahkú váhu názory a mienku iných, aj pokiaľ ide o mňa či stav cirkvi. Nemám však vypísané nijaké konkrétne kritéria na skúmanie ich pravosti. Skôr sa riadim intuíciou. Napríklad v prípade posledného posolstva sa jeho autor celý čas v zbore nezasmial, s nikým sa nebavil, akurát mal výzvy k posvätenosti a verejne karhal každý iný názor než mal on. Po každej jeho poznámke ostalo v zbore rozpačité ticho. Nemal som zďaleka pocit, že som pri človeku, ktorý odráža Kristovu dobrotu, lásku a milosť. Ďalšia sestra napíše posolstvo plné urazenej pýchy a neskrývaného hnevu, pretože cirkev neocenila jej duchovný dar. Hospodin k nej priamo prehovára svoju vôľu a to je zároveň potvrdením jej vyvolenosti a výnimočnosti. Názor a postoj cirkvi už nepotrebuje. Ak s ňou súhlasíš, klania sa ti. Ak jej jemne oponuješ, staneš sa jej najväčším nepriateľom. Vyvoleným sa neprotirečí. Hospodin raz ukáže, na čiej strane stál. Ak sú dnes vo vedení cirkvi takí ľudia, nech nám je Boh milostivý – napíše. Mám zmiešané pocity. Ani z jedného riadku necítim Božiu lásku a Ježišovho ducha. U proroka by som to predpokladal. Ak k niekomu Hospodin priamo prehovára, prečo mu nepovie niečo o základných pravidlách slušnej korešpondencie?
S jednou jej vetou však súhlasím – Nech je nám Boh milostivý. Potrebujú to proroci aj hriešnici v cirkvi.