Práve som sa vrátil z Brna, zo študentskej bohoslužby pod hlavičkou INRI Road, „spolku“, za ktorý zodpovedá evanjelista Marek Harastej. Na ceste tam som vyzdvihol na benzínke 4 študentov TS, s ktorými cesta ubiehala rýchlejšie. Hneď na začiatku bohoslužby sa skadesi vynoril tzv. Mikuláš Pavlík, môj menovec, vlastným menom Pavel Kostečka prezlečený za Mikuláša, ktorý síce predčasne, ale predsa len rozdával darčeky. Cukríky z jeho ruky lietali tesne nad našimi hlavami pomerne veľkou rýchlosťou, takže som si želal mať aspoň na chvíľu na hlave prilbu. Bolo medzi nimi fajn a prvýkrát v živote so mnou niekto viedol interview vo veršoch. Najviac ma zaskočila otázka: „Vy jste Slovák, cože v Česku, našel jste si tady žensků?“ Musel som odpovedať, že sa sekli, pretože moja žena je východniarka celou dušou i srdcom a našli sme sa dávno pred príchodom do tejto krajiny.
Pri bohoslužbe som si spomenul na svoje študentské roky na internáte Technickej univerzity v Košiciach, kde som sa modlil, aby som našiel aspoň jedného veriaceho študenta, s ktorým by sa mohol pravidelne stretávať a zdieľať svoju vieru. Bol som šťastný, keď som zbadal jednu zahraničnú študentku s Bibliou v ruke, ako mieri na náš internát. Niekoľkokrát sme sa stretli a porozprávali, bola z Apoštolskej cirkvi, ale musela sa o pár dní vrátiť do Brazílie a nikdy viac sme sa nevideli. Bol som preto rád, že dnes sa študenti nemusia trápiť nad tým, že niet dostatok príležitostí na skutočné duchovné spoločenstvo s rovesníkmi. Prajem študentom z Brna radosť zo vzájomného spoločenstva a služby, ktorú konajú.
Na záver už len jedna myšlienka z môjho zamyslenia:
Najväčšou starosťou pri čítaní Mat 24 by nemalo byť, čo Ježiš povedal o vojnách, zemetraseniach, hlade a prenasledovaní, ale čo povedal o nás. (V. 9. 10) Mnohí zradia a budú nenávidieť jeden druhého. Otázka, ktorá by nás mala trápiť, znie: Ostaneme verní?
Za fotografie ďakujem Danielovi Polášekovi.
Ostatné fotky si môžete pozrieť tu