Jiří Beneš: Desítka
V relatívne krátkom čase po vydaní „Dvanáctky“ napísal starozákonník Jiří Beneš ďalšiu podnetnú štúdiu s názvom „Desítka“ a s podtitulom Desatero aneb deset slov o Bohu a člověku. Kniha má 218 strán a vydalo ju vydavateľstvo Návrat domů v roku 2008.
Po úvodných poznámkach o tom, čo je Desatoro, komu je určené a o jeho delení a forme sa autor venuje v ďalšej kapitole jeho zaradeniu do kontextu kníh Exodus a Deuteronomium a spojitosti Desatora s vyznaním viery v Dt 6,4-9.
Hlavnú časť štúdie tvorí podrobný výklad jednotlivých „slov“ hebrejského znenia Desatora, v ktorom sa autor nezameriava predovšetkým na jeho etický, ale na vyznavačský rozmer. Desatoro chápe ako výpoveď o Bohu, ako teologickú reflexiu obrazu Boha a až v druhom rade ako normatívny kódex, na základe ktorého sa človek dozvedá niečo dôležité aj o sebe.
Autorov prístup sa odlišuje od tradičných výkladových škôl aj v tom, že za východisko výkladu považuje usporiadanie Desatora, ktoré vychádza z rabínskeho judaizmu, kde je prvým prikázaním text, ktorý je v tradičnom kresťanskom chápaní považovaný za prológ. Pretože v hebrejskom texte prvé slovo či prvá veta prinášajú najdôležitejší zvestný dôraz, aj preto sa výkladu prvého prikázania venuje v štúdii najväčšia pozornosť.
Poslednú kapitolu knihy tvorí rozbor tzv. Kultického dekalógu, ktorý vychádza z rovnakého vyznavačského postoja ako Desatoro – jedinečnosť Hospodinovho ľudu (aj pokiaľ ide o jeho bohoslužobné praktiky) vychádza z úplnej jedinečnosti Hospodinovej.
Desítku možno právom označiť za originálny príspevok k obohateniu vykladačských prístupov k problematike Desatora. Hoci je podľa autorových slov určená najširšej čitateľskej verejnosti, predsa len nie je odpočinkovým čítaním. Vyžaduje si sústredeného čitateľa, ktorý má určitý teologický vedomostný základ. Netradičné množstvo uvedených biblických odkazov a odvolávky na hebrejské gramatické a syntaktické pravidlá môžu prípadného záujemcu odradiť od jej podrobného štúdia. Bola by to však škoda, pretože aj keď je čítanie a štúdium starozákonných textov pre dnešného človeka pomerne náročné, odmenou za poctivý prístup k Benešovej štúdii bude obraz Hospodina, ktorý inšpiruje čitateľa k hlbším a zrelším vyznavačským postojom v každodennom živote.