Adventizmus má tendenciu posudzovať z morálneho hľadiska takmer každú oblasť ľudského života. Na pozadí veľkého sporu, druhého Kristovho príchodu a záverečného súdu má každá chvíľa a každé rozhodnutie v živote adventistu morálny rozmer. Ak k tomu pridáme falošnú interpretáciu učenia o vyvolenosti ostatkov, tak sme v nebezpečenstve, že náš zbor sa premení na nazaretskú synagógu (z ktorej vyhnali Ježiša, lebo kázal o milosti) a kázanie o Božej milosti bude ohrozovať našu čierno-bielu a na vlastné spasenie orientovanú etiku. Adventistický dôraz na kozmický rozmer etického rozhodovania je iste unikátny a správny, môže však ľahko skĺznuť do morálneho fanatizmu a etickej preexponovanosti, kde už niet miesta pre milosť. Napríklad rozšírenie oblasti etického záujmu o vlastné telo (podporované falošným pochopením biblického textu, že naše telo je chrámom Ducha Svätého) môže viesť k fanatickému zbožstveniu (kultu) tela a zdravia. Výsledkom je moralizovanie, porovnávanie sa s inými a zameranie na seba, čo sa stáva jednou z najväčších prekážok pri zvestovaní Božieho kráľovstva.