Odkiaľ sa berie v Jonatánovi (kráľovskom synovi a potencionálnom následníkovi trónu) pokora postaviť sa na druhé miesto a to prvé prenechať Dávidovi? Príbeh o vzťahu medzi Jonatánom a Dávidom je výnimočný, predovšetkým na pozadí zápasov o kráľovský trón plných zrady, násilia, krviprelievania a vyvražďovania potenciálnych dedičov kráľovskej moci. Saul začal tušiť, že Hospodin si vyvolil Dávida ako jeho nástupcu a začal robiť všetko, aby tomu zabránil. Chcel ho napichnúť kopijou na stenu, posielal Dávida do najťažších bojov. Ten všetko to prežil a stával sa ešte slávnejším a známejším. Logicky by sme čakali, že Jonatán sa v tomto zápase o odstránenie konkurencie pridá k otcovi, ale paradoxne sa tak nestalo. Naopak, Saulov syn zachránil Dávidovi život. Nepokladal ho za nepriateľa. Dokonca s ním uzavrel zmluvu (1 Sam 20,13-15). Žiadal od neho jediné – aby keď sa raz dostane na trón, ušetril jeho rodinu.
Jonatán bol verný až do konca – nielen Dávidovi, ale aj svojmu otcovi. Napriek presvedčeniu, že Hospodin už nevedie vodcu Izraela, jeho vlastného otca, vydáva sa s ním do poslednej bitky proti Filištíncom. Mohol si povedať, že je zbytočné riskovať život v takej situácii. On to neurobil. Mal tisíc dôvodov, aby sa vyhol nezmyselnej vojne. Jeho vernosť Bohu, krajine, otcovi-kráľovi ho viedla k tomu, že pochodoval s armádou po boku svojho otca až do úplného konca. Jonatán to nemal ľahké – chcel byť verným synom aj verným priateľom. Svoju úlohu zvládol bezchybne, aj keď sa jeho život končí tragicky. Jonatánova lojalita symbolom a nádhernou ilustráciou Božej vernosti až do úplného konca.