Ešte pred niekoľkými rokmi počet členov zboru Benešov – vrátane kazateľa – sa dal spočítať na prstoch jednej ruky. Dnes je realita priaznivejšia a na sobotné bohoslužby – ako som sa dozvedel – chodí pravidelne 8-15 ľudí.
Do Benešova som pred niekoľkými rokmi chodieval kázať pravidelne raz-dva krát za štvrťrok. V poslednom roku to bolo už len sporadicky, preto som bol zvedavý, čo sa za to obdobie zmenilo. A bol som potešený. Rodina Zavřelovcov nám poskytla prístrešie a pohostinnosť ich domu, takže to bola vskutku „rodinná“ bohoslužba.
Počas kázania ostali moje poznámky na stole, pretože by pohľad do papierov v tejto atmosfére rušil. A tak som svoje kázanie prerozprával a zistil som, aké je to občas oslobodzujúce zbaviť sa predlohy a rozprávať voľne. Každý mal v ruke Bibliu a sledoval čítaný text. Nechýbal očný kontakt a sústredená pozornosť, ktorá úžasne motivuje kazateľa. Nie som typ kazateľa, ktorý by sa takto odkázal „odviazať“ od textu pri väčších zhromaždeniach, preto som to dnes ocenil. Som rád, že môžem striedať atmosféru veľkých zhromaždení s tzv. obývačkovými sobotami.
Bola to pre mňa odpočinková sobota aj preto, že som necestoval ďaleko. A možno aj preto, že to bola moja posledná „pracovná“ sobota v tomto kalendárnom roku. Už sa teším na pár dní voľna…
