V našej cirkvi nepanuje jednotný názor na to, či by naše zbory mali organizovať vianočné bohoslužby, alebo nie. Len nedávno sme dostali na úniu list znepokojenej sestry, ktorá žiada vysvetlenie, prečo v niektorých našich zboroch pozývame ľudí na vianočné bohoslužby, keď sa vtedy Kristus nenarodil. Vidí v tom prispôsobovanie sa svetu.
Sú zbory, kde sa takáto prax odmieta. A treba to rešpektovať. Na zboroch, kde som doteraz pracoval, sa vianočné bohoslužby nekonali. Mne osobne to trochu chýbalo. Pochádzam z prostredia, kde Vianoce boli naplnené duchovným obsahom – v rodine, v dedine, kde som vyrastal i v kostole, ktorý som navštevoval. Prežiť Štedrý večer bez večernej liturgie bolo nemysliteľné a prázdne. V našej cirkvi mi to dlhý čas chýbalo. A nebol som sám. Po roku 1990 prišla do cirkvi na Slovensku asi jedna tretina nových členov. S mnohými som bol úzko spojený, pretože som ich vyučoval a sprevádzal ich v ich každodenných zápasoch a rozhodnutiach. Absencia duchovného podtextu Vianoc bol pre mnohých z nich veľký problém.
Možno aj preto som sa rozhodol, že navštívim štedrovečernú bohoslužbu zboru Smíchov. Podľa slov miestnych členov bolo na bohoslužbe prítomných asi 30 cudzích ľudí. Aj preto, alebo možno práve preto, mala starostlivo pripravená bohoslužba zmysel. A potom všetky otázky o tom, či vianočná bohoslužba áno, alebo nie, či ide o prispôsobovanie sa svetu strácajú svoj význam. Ak budú okolo nás ľudia ochotní odísť od televíznej obrazovky a prežiť hodinku v spoločenstve, ktoré premýšľa a hovorí s vďačnosťou o Spasiteľovi sveta, ktorý sa stal jedným z nás, dovtedy bude mať zmysel takýto večer zorganizovať.
