Ako ovplyvňuje môj život to, že Boh pozná moje myšlienky a vidí do môjho srdca? Aký človek by zo mňa vyrástol a ako by vyzerali moje slová a skutky bez tohto vedomia? Ak len Boh má prístup do hĺbky nášho ducha a pozná naše skutočné zámery, skryté túžby a aj tie najnáhodnejšie myšlienky, potom je to dobrá aj zlá správa. Zlá v prípade, že slovo Boh sa mieša s predstavou najdokonalejšieho kozmického záznamníka, pred ktorým sa nikto neukryje a prípadné vymazanie záznamu treba niečím vykúpiť, zaplatiť, odčiniť, nahradiť. Dobrá správa to je, ak je Boh v úlohe nášho zástancu a obhajcu a potrebujeme sa dovolať najvyššej spravodlivosti, ktorej sa nám nedostáva. Nie je vždy možné tých druhých presvedčiť o úprimnosti pohnútok a nesobeckej motivácii. Každé tvrdenie môže byť spochybnené protichodným tvrdením, každý argument môže byť napadnutý protiargumentom, aj tá najčistejšia pohnútka môže byť obrátená na sebecký úmysel. Vtedy istota Božej „vyššej“ spravodlivosti a vedomie, že Boh „pozná naše srdce“ je oslobodzujúce a zbavuje pocitu bezmocnosti a márnosti. To, že ma Boh pozná a vidí do môjho vnútra nepôsobí ako rušivý element, ktorý spôsobuje úzkosť a obmedzuje slobodu, ale naopak, ako to, čo dáva môjmu životu istotu.
Viem, čo je to náboženská úzkosť vyplývajúca z pokrivenej predstavy o Božej spravodlivosti a jeho dokonalých nebeských záznamoch. Viem z vlastnej skúsenosti, koľko duševných síl a podplácania vo forme sľubov a predsavzatí o zlepšení života stojí vyjednávanie s majiteľom záznamníka, aby „kompromitujúce“ informácie vymazal. Ospravedlnenie predsavzaniami nevedie k duchovnému uzdraveniu, ale k ešte väčšej depresii a zúfalstvu, alebo naopak, k perfekcionizmu a zákonníctvu, k budovaniu obchodného vzťahu s Bohom.
Mať čisté myšlienky neznamená, že mi hlavou neprebleskne niečo, z čoho by sa tzv. slušní ľudia po zverejnení prípadne zhrozili. Znamená to skôr hľadanie súladu medzi myšlienkou, slovom a skutkom v mojom živote. Vnútorná autenticita, osobná vierohodnosť, súlad medzi tým, ako premýšľam a konám. Nijaká náhodná „hriešna“ myšlienka neohrozuje môj vzťah k Bohu ani moje spasenie. Človek nebude zatratený pre jednotlivý zlý skutok či myšlienku, ale pre tvrdohlavé zotrvávanie v stave odboja voči Bohu alebo naopak pre tvrdohlavú snahu zabezpečiť si Božiu priazeň či nebo vlastným spôsobom bez prijatia Božej milosti. Preto mohol Ježiš povedať, že colníci a neviestky budú v Božom kráľovstve medzi prvými…