Bol to príjemný návrat. Nádherne zasnežená Sázava mi pripomenula zlaté časy strávené na teologickom seminári. Hoci sa už nevrátia, študenti diaľkového seminára ma k nim aspoň na jeden deň priblížili. Na seminári ešte funguje učiteľské zhromaždenie sobotnej školy a dnes som ho podľa rozpisu viedol. Kázal som za kazateľnicou (ako to uvidíte na jednej z fotografii), ktorú dostal jeden z učiteľov TS od členov skupinky Slavkov u Brna, keď sa s nimi lúčil. Originálny, ľahko prenosný dar s venovaním sa na seminári dokonale využije.
Diaľkári sú vďační poslucháči aj partneri v diskusii. Zaujímali ich otázky súvisiace s budúcnosťou seminára. Ocitol som sa v určitom vnútornom konflikte. Na jednej strane je moje srdce spojené so seminárom a rád by som podporil jeho ďalší rozvoj (napríklad vybudovanie ďalších ubytovacích priestorov), na druhej strane musím brať do úvahy aj potreby iných inštitúcii a oddelení cirkvi.
Medzi diaľkármi panovala vždy dobrá atmosféra a je pravda, že mi boli zvlášť blízki aj preto, že som bol ich triedny učiteľ vyše dvoch rokov. Aj preto mi dnes medzi nimi bolo dobre…
