(Pred niekoľkými rokmi som na požiadanie preložil článok brata LaRondella z Ministry. Pretože článok nebol nikdy uverejnený, ponúkam ho pre záujemcov o túto špecifickú problematiku. )
Hans K. LaRondelle (Vyšlo v časopise Ministry, máj 2003)
Slovo Božie a svedectvo Ježišovo
Apokalypsa stavia na pravde, že Boh poslal svojho Syna, aby svedčil o jeho skutočnom charaktere. Ján zvýrazňuje dôležitosť svedectva, ktoré Ježiš vydal pred súdnym tribunálom Židov (Ján 5,31-37; 8,13-18) a pohanov. (Ján 18,37) Opisuje Ježiša ako „Verného a Pravého svedka“ (Zj 1,5; 3,14; 19,11), ktorý, pretože ostal až po smrť verný svojmu vyznaniu pravde, premohol svet. (Zj 3,21; 5,5; Ján 16,33)
Historickým pozadím prenasledovania za cisára Domiciána (Zj 1,9) Ján dáva celému konceptu „kresťanského svedectva“ výrazný prvok súdu. Allison Trites vysvetľuje: „Kresťania, ktorým Ján píše, stoja pred vážnymi skúškami a prenasledovaním, a Ján ako verný pastier ich na ne pripravuje.“ (1) George Caird dopĺňa: „Prostredie súdnej siene je v Zjavení ešte realistickejšie; pretože Ježiš niesol svoje svedectvo pred Pilátovým tribunálom a mučeníci musia teraz čeliť rímskemu sudcovi.“ (2)
Jánova kľúčová fráza
Ján uvádza kľúčovú frázu, ktorá zhŕňa Božie zjavenie Izraelu a jeho zjavenie v Ježišovi Kristovi v jednej nerozdeliteľnej jednotke: „Slovo Božie a svedectvo Ježišovo“. (Zj 1,2) Ján používa túto zdvojenú frázu s menšími obmenami v Zjavení šesť krát. Fráza spája všetky jeho videnia do celku, ktorý má jeden pastoračný cieľ: pripomenúť cirkvi všetkých čias sväté povolanie byť vernou svojmu Pánovi až do konca.
Pre Jána „svedectvo Ježiša Krista“ bolo autoritatívnym rozšírením Božieho slova (1,1.2), pretože Ježišovo svedectvo je tiež inšpirované duchom proroctva. (Zj 19,10) Ján svedčí, že na ostrove Patmos trpí „pre slovo Božie a svedectvo Ježišovo“. (Zj 1,9) Tu očividne hovorí o pozemskom svedectve Ježiša, ktoré sa nachádza v evanjeliách, pretože kázal evanjelium „na svedectvo“ (pozri Matúš 24,14) dávno predtým, než bol odsúdený rímskym súdom.
Jánova dvojitá fráza má v Apokalypse teologický aj morálny význam. Odkazuje na verných Ježišových nasledovníkov v ťažkých časoch cirkevných dejín a zároveň slúži ako ultimatívna norma, ktorou sa testujú všetci proroci, ktorí tvrdia, že majú videnie od Boha, tak ako „Jezábel, ktorá sa nazýva prorokyňou“. (Zj 2,20; porovnaj 16,13.14; 19,20) (3)
Ellen Whiteová píše, že jej kniha Veľký spor vekov nebola napísaná, aby „priniesla novú pravdu“ nad rámec Písma, ale aby osvietila „cestu tých, ktorí podobne ako reformátori minulých čias, budú povolaní, napriek nebezpečenstvu hroziacemu od pozemských autorít, aby svedčili ´pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo´.“ (4) Ďalej poznamenáva, že albigénci, hugenoti a valdénci boli svedkami „cirkvi púšte“, ktorí „položili svoje živote ´pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo´.“ (5) Ellen Whiteová jasne chápala Jánovu kľúčovú frázu „slovo Božie a svedectvo Ježišovo“ ako odkaz na Bibliu so svojimi dvoma svedkami – Starou a Novou zmluvou. (6)
Jánova „teológia dvoch svedkov“ v evanjeliách
Adventistický odborník na apokalyptické štúdie Kenneth Strand uvádza, že Jánova zdvojená fráza v Zjavení vyjadruje tú istú teologickú tému ako Jánovo evanjelium: „teológiu dvoch svedkov“. (7) Téma dvoch Božích svedkov je v Jánovom evanjeliu evidentná, pretože toto evanjelium zdôrazňuje základnú harmóniu a jednotu Ježišovho svedectva a svedectva jeho Otca: „Svedčím o sebe ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal.“ (Ján 8,18) „Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slovo, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám od seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo hovoriť a čo povedať.“ (Ján 12,48.49)
Ježiš upriamuje pozornosť na zákon o svedkoch v Deuteronomiu 19,15 (pozri Ján 8,17), aby ukázal, že jeho svedectvo nie je jediné. Ján spája svoju teológiu dvoch svedkov priamo s úlohou Ducha Svätého v sprostredkovaní Kristových slov svojim učeníkom. (Ján 14,26) Ježiš teda predpovedal, že Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, „bude svedčiť o mne“ (15,26) a „on mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám“. (Ján 16,14)
Ján nás teda učí, že to, čo Ježiš hovoril, hovoril Duch Svätý a tým to hovoril sám Boh. Jánovo evanjelium priamo tvrdí, že pozemské svedectvo bolo inšpirované Duchom Božím: „Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. Boh mu totiž dáva Ducha v plnosti.“ (Ján 3,34)
Ježiš bol pomazaný Duchom proroctva pri svojom krste, keď Duch zostúpil na neho v podobe holubice. (Mat 3,16; Sk 10,38) Ježiš bol inšpirovaný Duchom Božím, preto hovoril svoje svedectvo Izraelcom s Božou mocou. Svedectvo Novej zmluvy, že Ježiš sám je zjavením Boha (Ján 1,14.18) je fundamentálnou pravdou kresťanskej viery. (8)
„Teológia dvoch svedkov“
Ján v Zjavení výrazne zdôrazňuje svoju teológiu dvoch svedkov. V listoch vzkrieseného Krista je sedem zmienok o tom, že Ježišovým svedectvom cirkvám bolo to, „čo Duch hovorí cirkevným zborom“. (Zj 2,7.11.17.29; 3,6.13.22) Tento opakovaný odkaz na Ducha Božieho zdôrazňuje božskú autoritu Ježišových siedmich svedectiev.
Na konci knihy anjel hovorí Jánovi, že anjeli aj kresťanskí proroci „majú svedectvo Ježišovo“, a preto sú „spoluslužobníci“ v hlásaní svedectva Ježišovho a v oslavovaní Boha. (19,10; 22,8.9) Anjel potom pridáva toto vysvetlenie: „Svedectvom Ježišovým je Duch proroctva.“ (19,10) Táto informácia korešponduje s výrokmi v siedmich listoch, že svedectvom Ježišovým je to, „čo Duch hovorí zborom“. Ide o jednu z mnohých paralel v širokej chiastickej štruktúre Apokalypsy. (9)
To znamená, že výrok aj jeho protiklad sa vzájomne objasňujú. Obidve pasáže potvrdzujú, že svedectvo Ježiša je inšpirované „Duchom proroctva“, alebo Duchom Božím, nie ako náhrada za „svedectvo Ježišovo“, ale ako objasnenie jeho božského pôvodu. Anjel neučí že „dar“ proroctva je náhradou za svedectvo Ježišovo, ale tvrdí, že Ježišovo svedectvo je inšpirované Duchom proroctva a teda má božskú autoritu.
Beale to komentuje takto: „Táto epizóda (19,10) je zaznamenaná, aby podčiarkla božský zdroj Jánovho videnia a dala do správných súvislostí podstatu a úlohu anjelského sprostredkovania. Výzva („Bohu sa klaňaj!“) je varovaním pre kresťanov nielen pokiaľ ide o praktiky klaňania sa anjelom, ale aj proti rôznym formám modloslužby všeobecne, čo bol problém u Jánových čitateľov.“ (napríklad 2,14.15.20.21; 9,20) (10)
Robert Mounce píše: „Svedectvo potvrdené Ježišom je základom prorockej proklamácie.“ (11) Caird vysvetľuje: „Mať svedectvo Ježišovo znamená držať sa princípov, ktorými sa riadil počas svojho pozemského života, potvrdzovať a vydávať svedectvo o jeho ukrižovaní so svedectvom o jeho mučeníctve… Svedectvo Ježišovo je duchom, ktorý inšpiroval prorokov. Je to slovo hovorené Bohom a potvrdené Ježišom, ktoré Duch berie a kladie do úst kresťanského proroka.“ (12)
Beasley- Murray poukazuje na to, že výraz „Duch proroctva“ bol medzi Židmi dobre známy, pretože „ich obľúbené meno pre Božieho Ducha bolo doslova ´Duch proroctva´“. Autor potom uzatvára: „Preto by sme mali vykladať verš Zj 19,10 tak, že svedectvo nesené Ježišom je starosť alebo bremeno Ducha, ktorý inšpiruje prorokov. To je hlavný bod učenia o Duchu u Jána 14-16.“ (13) Podľa Novej zmluvy bol Boží prorok vedený Svätým Duchom. (Luk 2,25; 2 Pet 1,21)
Medzi komentármi adventistov siedmeho dňa stojí za povšimnutie poznámka Roya Nadena: „Jánovo zrovnanie ´svedectva Ježišovho´ s ´duchom proroctva´ vyzdvihuje božský pôvod a autorstvo Svedectva… Boh je teda pôvodca tohto svedectva o Ježišovi práve tak, ako bol pôvodcom slova Božieho… V Zjavení 19,10 Ján potvrdzuje, že svedectvo Ježišovo je Božie proroctvo, ktoré svieti svojím potvrdzujúcim svetlom rovnako na minulosť, prítomnosť i budúcnosť.“ (14)
Beatrice Neallová vo svojej dizertačnej práci prichádza k podobnému záveru: „Slovo Božie a svedectvo Ježišovo musia byť chápané ako evanjelium Ježišovej smrti a vzkriesenia (Zj 1,18), jeho moc zachrániť od hriechu (1,5; 12,10.11) a premeniť človeka na svoju podobu (14,11) prostredníctvom krvi Baránka (7,14; 12,11).“ (15)
Svedectvo Ježišovo ako „viera Ježišova“
Zjavenie 12-14 pozostáva zo samostatných celkov, v ktorých každá kapitola progresívne rozvíja predchádzajúce videnia s rastúcim dôrazom na generáciu poslednej doby. (16) To znamená, že Boží ľud ostatkov v 12,17 je plnšie opísaný v 14,12.
„Nato rozhneval sa drak na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježišovo.“ (Zj 12,17) „V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázania a Božie a majú vieru v Ježiša (vieru Ježišovu – Roh.).“ (Zj 14,12)
Boží ľud nielen zachováva Božie prikázania, ale „má vieru Ježišovu“. (14,12) „Viera Ježišova“ je viac než ich subjektívna viera v Ježiša – je to viera alebo svedectvo samého Ježiša.
Komentár Williama Johnssona k Zj 14,12 stojí za povšimnutie: „Majú vieru Ježišovu… Júda ukazuje na paralelu: ´viera odovzdaná raz navždy svätým´. Keď Boží nasledovníci majú vieru Ježišovu, ostávajú verní podstate kresťanstva – ´držia vieru´.“ (17)
Inými slovami, výraz „viera Ježišova“ v Zjavení 14,12 slúži ako vysvetľujúci ekvivalent „svedectva Ježišovho“ (12,17) a nie ako tretia charakteristika cirkvi ostatkov. Mať „vieru Ježišovu“ znamená verne svedčiť o Ježišovom svedectve. Pretože svätí žijúci na konci dejín nesú „svedectvo Ježišovo“, sú pripravení svedčiť proti antikristovi až na smrť, ako to Ján predpovedá, pretože ich videl ako „pomordovaných pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo“. (Zj 20,4)
Desmond Ford to vyjadril výstižne: „Keď človek zomrie pre svedectvo Ježišovo, ako to naznačuje 12,11 a 6,9, mali by sme tu rozpoznať večné evanjelium.“ (18) Nesmierna hodnota kresťanských mučeníkov spočíva vo vernom pridržaní sa svedectva evanjelia, ktoré Ježiš vydal počas svojej pozemskej služby.
Jánovo videnie o tisíročnom kráľovstve svedčí o tom, že na nebeskom súde Boh potvrdzuje ich vernosť Božiemu slovu dosvedčenému v Ježišovi. Títo mučeníci budú s Kristom zdieľať kráľovskú a súdnu moc v jeho tisícročnom kráľovstve. (Zj 20,4)
„Dvaja svedkovia“ v Zjavení 11
Zjavenie 11 opisuje dvoch Božích svedkov „oblečených do vrecoviny“ , ktorí majú poverenie „prorokovať tisíc dvesto šesťdesiat dní“. (Zj 11,3) Títo dvaja symbolickí Boží svedkovia sú tiež označení ako „dva svietniky, ktoré stoja pre Pánom zeme“. (11,4) Ak „sedem svietnikov je sedem zborov“ či cirkví (1,20), potom dva svietniky musia tiež predstavovať cirkev, v tomto čase cirkev v jej poslaní „prorokovať“ alebo hlásať jej legitímne „svedectvo“ (11,7) všetkým národom (pozri 5 Moj 17,6; 19,15; Mat 18,16; Ján 8,17).
Toto chápanie je potvrdené paralelnými symbolmi prenasledovanej „ženy“ (12,6) a plieneného „svätého mesta“ (11,2).
Všetky tri symboly trpia pre svoje „svedectvo“ počas toho istého časového obdobia. (11,2.3; 12,6.11) To dokazuje, že praví svätí nielen majú „svedectvo Ježišovo“, ale tiež verne svedčia o Ježišovi a sú ochotní „stratiť svoj život pre mňa a pre evanjelium“. (Mar 8,35)
Obraz „dvoch svedkov“ v Zjavení 11 dramatizujú Ježišove slová a zasľúbenia do cirkevného zboru v Smyrne: „Buď verný až do smrti a dám ti korunu večného života.“ (Zj 2,10) V tomto zmysle sú povolaní k úpnému stotožneniu sa s Ježišom v jeho svedectve a smrti, a budú s ním zdieľať aj jeho vyvýšenie (11,9-12). Ba čo viac, moc ich prorockej služby privedie k pokániu a spaseniu mnohých ľudí. (11,13)
Táto prorocká služba je povolaním celej cirkvi. Všetci veriaci v Ježišovi sú povolaní „mať svedectvo Ježišovo“ (Zj 12,17), no iba niektorí z nich boli vybratí, aby prijali špecifický „dar proroctva“ na budovanie cirkvi a aby hovorili veriacim to, čo „buduje, napomína a povzbudzuje“. (1 Kor 14,3)
Potrebujeme si uvedomiť, že apoštolská postupnosť Kristovej cirkvi je potvrdená jedine jej verným hlásaním Božieho evanjelia, ako bolo potvrdené v Ježišovom živote (Mat 24,14; Zj 12,17; 14,12) Na ilustráciu nezlomného spojenia medzi cirkvou a jej evanjeliovým svedectvom je Ján požiadaný, aby zjedol nebeský zvitok (10,9) a mohol tak „prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a mnohých kráľoch“. (10,11) Podobne ako Ezechiel a Jeremiáš, ktorí boli tiež požiadaní, aby zjedli nebeský zvitok s Božími slovami a potom hlásali jeho posolstvo verejne. (Ez 3,1-3; Jer 15,16) (20)
Dvaja svedkovia zo Zjavenia 11 teda nepredstavujú cirkev v izolácii od Božieho slova a svedectva Ježišovho. Ako to bolo vysvetlené predchádzajúcimi vykladačmi, títo dvaja nerozdeliteľní svedkovia symbolizujú „cirkev, ktorá káže a prorokuje prostredníctvom Písma pozostávajúceho z dvoch častí – Starej a Novej zmluvy“. (21)
Kenneth Strand vo svojej pozoruhodnej štúdii o „teológii dvoch svedkov“ v knihe Zjavenie prichádza k tomuto záveru: „V knihe Zjavenie vernosť „slovu Božiemu“ a „svedectvu Ježiša Krista“ oddeľuje verných od neverných a prináša prenasledovanie, ktorého súčasťou je aj Jánovovo vlastné vyhnanstvo a mučeníctvo ďalších veriacich (pozri Zj 1,9; 6,9; 12,17; 20,4; atď.). Títo dvaja svedkovia sú „slovo Božie“ a „svedectvo Ježiša Krista“ alebo to, čo dnes voláme starozákonné prorocké posolstvo a novozákonné apoštolské svedectvo.“ (23)
Vrcholná skúška vernosti Bohu
Kristovi nasledovníci v každom období dejín žili a zomierali pre evanjeliové svedectvo o Ježišovi a v budúcnosti to nebude inak. (Zj 1,9; 12,11; 20,4) Ich „svedectvo Ježišovo“ nie je len svedectvom o ich osobnom obrátení k Ježišovi, ale aj ich svedectvo o apoštolskom evanjeliu; t.j. o „slove Božom“ (1 Kor 2,1) alebo „svedectve Krista“ (1 Kor 1,6), ktoré sa týka jeho života, smrti a vzkriesenia. (Mar 8,35; Sk 1,8.22; 4,33; 1 Kor 15,1-4.15)
Pavel píše, že služba, ktorú prijal od Pán Ježiša, je „svedčiť o evanjeliu milosti Božej“. (Sk 20,24) Varoval, že tí, ktorí „chcú prekrútiť evanjelium“ padnú do duchovnej kliatby. (Gal 1,1-9) Ján predpovedal, že cirkev bude musieť prejsť obdobiami ťažkého prenasledovania a utrpenia. (Zj 12,11.17)
Pavel radil kresťanom: „Nič nad to, čo je napísané“ (1 Kor 4,6) a odporúčal, aby všetci proroci v cirkvi boli posudzovaní na základe kánonu Písma. (1 Tes 5,19-21; 1 Kor 14,29.32)
Ellen Whiteová napísala v podobnom duchu: „Odporúčam ti, milý čitateľ, Božie slovo ako meradlo tvojej viery i života. Podľa tohto Slova máme byť súdení…“ (24)
„Voľný čas by sme mali využiť na skúmanie Biblie, podľa ktorej budeme v posledných dňoch súdení… Nech Božie prikázania a svedectvo Ježiša Krista ustavične napĺňajú našu myseľ a odstránia z nej svetské myšlienky a starosti.“ (25) „Boh nás volá k oživeniu a reformácii. Slová Biblie, a jedine Biblia, by mali zaznievať z kazateľnice.“ (26)
Tieto naliehavé slová vyzývajú k vernosti biblickým štandardom, ktoré sú výstižne zhrnuté v posolstve anjela v Zjavení 14,12. Tento programový kľúčový text sa stal v roku 1861 pre adventistov siedmeho dňa základnou platformou. Text spája zákon Boží a spásne evanjelium Ježiša Krista a dáva obom „rovnakú dôležitosť, zákon a evanjelium idú ruka v ruke“. (27)
Keď v roku 1888 adventisti objavili, že „viera Ježišova“ (Zj 14,12) zahŕňa vieru v Ježiša, pochopili v plnosti všetky teologické dôsledky trojanjelského posolstva a cirkev mala svoje posolstvo „hlasitého volania“.
Začalo mohutné oživenie a v roku 1892 Ellen Whiteová napísala, že „hlasité volanie tretieho anjela sa začalo v zjavení Kristovej spravodlivosti, odpúšťajúcom Vykupiteľovi. To je začiatok svetla, ktoré prináša anjel a ktorého sláva naplní celú zem“. (28)
Všetky uvedené myšlienky možno zhrnúť do nasledujúcej výzvy: „Adventisti siedmeho dňa by mali byť medzi všetkými vernými kresťanmi najviac známi tým, že pred svetom najvyššie vyzdvihujú Krista.“ (29)
- Allison A. Trites, The New Testament Concept of Witness (Cambridge: Cambridge University Press, 1977), 155.
- George B. Caird, The Revelation of St. John the Divine. Harper´s New Testament Commentary (New York: Harper and Row, 1966), 18.
- Pre rozšírenie pozri moju prácu Light for the Last Days (Nampa, Idaho: Pacific Press Pub. Assn., 1999), „Appendix C.“
- Ellen G. White, The Great Controversy (Nampa, Idaho: Pacific Press Pub. Assn., 1939), xii.
- Tamtiež, 271.
- Pozri tiež jej komentár k 1 Pet 1,10.11: „Je to hlas Krista, ktorý k nám prehovára cez Starú zmluvu.´Svedectvom Ježišovým je duch proroctva.´“ Patriarchs and Prophets (Nampa, Idaho: Pacific Press Pub. Assn., 1958), 367.
- Kenneth A. Strand, „The Two Witnesses of Revelation 11,3-12,“ v Andrews University Seminary Studies 19 (1981): 127-135.
- Pozri Richard Bauckham, GOD Crucified: Monotheism and Christology in the New Testament (Grand Rapids, Mich.: Eerdmans, 1999).
- Pozri Strand, „Foundational Principles of Interpretation,“ v Symposium on Revelation – Book I. F. B. Holbrook, ed. (Hagerstown, Md.: Review and Herald Pub. Assn., 1992), chapter 1.
- Beale, The Book of Revelation (Grand Rapids: Eerdemans, 1999), 946.
- Robert H. Mounce, The Book of Revelation (Grand Rapids, Mich.: Eerdemans, 1977), 342.
- Caird, 238.
- George R. Beasley-Murray, The Book of Revelation: New Century Bible Commentary (Grand Rapids: Eerdemans, 1983), 276. Historické dôkazy v judaizme možno nájsť v diele Strack-Billerbeck: Kommentar zum New Testament, 2:127-129.
- Roy C. Naden, The Lamb Among the Beasts (Hagerstown, Md.: Review and Herald Pub. Assn., 1996), 266. Pozri tiež jeho exkurz k Zj 19,10, s. 270.271; tiež LaRondelle, How to Understand the End Time Prophecies of the Bible (Sarasota, Fl.: First Impressions, 1997), 287-290.
- Beatrice S. Neall, The Concept of Character in Apocalypse with Implications for Character Education (Washington, D.C.: Univ. of America, 1983), 158.
- Pre hlbší vhľad do štruktúry Zj 12-14 pozri moju prácu How to Understand End-Time Prophecies, 263-271; a článok „The End-Time Message in Historical Perspective,“ Ministry, Dec. 1996, 10-13.
- William G. Johnsson, v Symposium on Revelation (Hagerstown: Review and Herald Pub. Assn., 1992), 2,38.39.
- Desmond Ford, Crisis! (Newcastle, Calif.: D. Ford Pub., 1982), II:696.
- Pozri Naden, Contemporary Manifestations of the Prophetic Gift, Ministry, June 1999, 9-14.
- Pozri moju prácu End-Time Prophecies, 204-208.
- R. I. Petersen, Preaching in the Last Days: The Theme of Two Witnesses in the Sixteenth and Seventheenth Centuries (New York: Oxford University Press, 1993) 17; and LaRondelle, End-Time Prophecies, 221-227.
- Pozri poznámku 7.
- Strand, 134.
- White, Early Writings (Washington, D.C.: Review and Herald Pub. Assn., 1945), 78.
- Tamtiež, 58.
- White, Prophets and Kings (Nampa, Idaho: Pacific Press Pub. Assn., 1943), 626.
- White, Manuscript 24, 1888; citované u Georga R. Knighta, A Search for Identity (Hagerstown, Md.: Review and Herald Pub. Assn., 2000), 108.
- White in Review and Herald, Nov. 22, 1892.
- White, Gospel Workers (Washington: Review and Herald Pub. Assn., 1948), 156.
Vyšlo v časopise Ministry, máj 2003.
Preložil: Mikuláš Pavlík