Účasťou na Večeri Pánovej prijímam Ježišovo pozvanie k bohato prestretému stolu.Vážim si, že mi ponúka priateľstvo, ktoré nielen cítim a prežívam, ale ktoré môžem aj „ochutnať“. Podobne ako svojim učeníkom pred dvoma tisíckami rokov, aj mne podáva chlieb a víno ako znamenie, že so mnou počíta, že chce žiť vo mne. Ježiš však k stolu nepozval len mňa, ale aj mojich blížnych, ďalších kresťanov. Večera Pánova ma preto zbavuje pokušenia prijímať dobré veci izolovane od ostatných. Dôležité je nielen jedlo, ale aj radosť zo vzájomného spoločenstva.
Počas svojej duchovenskej služby som stretol aj veriacich ľudí, ktorí mali obavy prísť tak blízko do Ježišovej prítomnosti a prijať jeho pozvanie k spoločnému stolu. Rozumiem tomu. Možno sa necítili dostatočne duchovne pripravení, možno sa cítili príliš hriešni, pretože Ježišova hostina im bola predstavená ako odmena za ťažko pestovanú „svätosť“, možno sa nedostavil očakávaný emocionálny zážitok.
Nech už sú dôvody akékoľvek, pozvanie z Ježišovej strany stále platí. To mi pomáha prekonať všetky prekážky, ktoré mi bránia prijať jeho pozvanie na spoločné stolovanie pri Večeri Pánovej. Božia milosť prejavená v jeho túžbe stretnúť sa so mnou je väčšia ako moje pochybnosti a pocit nehodnosti. Som rád, že môžem svojou účasťou sláviť veľký sviatok novej zmluvy a svedčiť, že Ježiš je môj Spasiteľ a Pán.