Zázračný úlovok Peter nepotrebuje, aby Kristovi uveril. Neprebúdza v ňom vieru a istotu, ale pocit hriešnosti a nehodnosti. Ten Pán stál či sedel v loďke vedľa neho. Peter si tak silno uvedomuje svoju hriešnosť, že mu pripadá nemiestne byť v tej istej loďke s Ježišom. „Pane, odíď…“
Kristus však neodišiel. Ako by mohol odísť, keď prišiel na tento svet práve preto, aby ukázal, že má človeka rád, napriek tomu, že je hriešny. Jeho miesto je práve tam, na loďke, pri hriešnom Petrovi. Kristus za nami prichádza aj do nášho zamestnania, do našej rodiny, chce byť s nami, aj keď sme mrzutí, že sa nám nič nepodarilo.
Peter Ježišovi požičal svoju loďku (povedal by som, že na náboženské účely), a možno si myslel, akú dôležitú službu Ježišovi preukazuje. V skutočnosti Kristus slúži Petrovi. Ukazuje mu, že pre neho môže urobiť ešte niečo viac – že pre Krista môže robiť všetko to, čo v živote robí. Že aj jeho svetské zamestnanie má zmysel, ak ho koná ako Kristov učeník. A to je to tretie posolstvo nášho dnešného príbehu. Všetko čo robíme nadobúda nový rozmer, ak to robíme ako Kristovi nasledovníci.
Pre Petra má však Ježiš pripravené predsa len niečo zvláštne. Petrovo vyznanie hriešnosti je podmienkou povolania ku Kristovej službe. Väčšinou sme na povolanie pripravení po úspešnom ukončení školy alebo kurzu. Keď sme vynaložili určité úsilie na zdokonalenie schopností a zručností. V Kristovej škole to funguje inak. POdmienkou nie je diplom, ale postoj, stav duše. „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. (v. 10) Napriek tomu (alebo práve preto), že sa cítiš nehodný, môžem z teba niečo urobiť a použiť ťa v svojej službe.
Až keď si Peter uvedomí, aký neprekonateľný je rozdiel medzi Božou svätosťou a jeho hriešnosťou, je pripravený prijať to najväčšie a najdôležitejšie poverenie: „Odteraz budeš loviť ľudí.“ (v. 10)