Do Sokolova som niesol pozdravy od br. Pavla Zvolánka, s ktorým som sa stretol v piatok večer na Londýnskej, kde bol hosťom mládeže na Vinohradoch. Po ceste som si spomenul, že do Sokolova cestujem už druhýkrát v živote. Koncom sedemdesiatych rokov som sa tam dostal ako člen vtedy známeho detského súboru Prešovčatá na Festival politickej piesne. Ale dnešný pobyt bol určite zmysluplnejší a v dobrom slova zmysle aj „angažovanejší“.
Prítomní boli aj niektorí členovia zboru Cheb. Ešte pred sobotnou školou zaznel songservis zložený zo sionských piesní, ktoré sa vyberali na prianie prítomných. Nasledoval krátky blok, v ktorom niektorí členovia predstavili konkrétne situácie a ľudí, za ktorých sme sa potom spolu modlili. Pred kázaním zaznel príbeh pre deti od Hanky Kábrtovej. Nemenej podnetná bola aj sobotná škola v našej triede pod vedením Bohouše Zámečníka.
Odpoludnie, ktoré moderoval Tomáš Kábrt, sa nieslo v znamení otázok o cirkvi vo svete a v našej divízii, o niektorých organizačných otázkach, o zákone o narovnaní, o postoji cirkvi k ekumenickej spolupráci, aj o tom, čo všetko by sme mohli v cirkvi a na zboroch zlepšiť. Poobede zaspieval niekoľko piesní aj jeden z prispievateľov na môj Diár R. Malý, s ktorým som sa v Sokolove osobne zoznámil.
Nakoniec som verejne pochválil webovské stránky zboru Sokolov, ktoré sú veľmi prehľadné, interaktívne a ukazujú, že zbor žije a je otvorený verejnosti. Bolo to vidno aj na počte návštevníkov bohoslužby, ktorí nie sú členmi zboru. Príjemná sobota…
