Sobotné úlohy v tomto týždni prinášajú praktickú a prehľadne spracovanú tému, ktorá aj v našom študijnom rannom krúžku na únii podnecovala celý týždeň mnoho otázok. Celý týždeň (ale predovšetkým v téme na pondelok – Duch a jeho dary) boli duchovné dary spájané s dielom Ducha Svätého. Napríklad v pondelok sa citoval verš 1 Kor 12,11: „Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému osve, ako chce.“ Prípadne Sk 1,8: „Ale prijmete moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás a budete mi svedkami…“
Vo štvrtkovej poznámke sa však objavila veta, ktorá vniesla do témy jeden otáznik a odhaľuje určité teologické napätie pokiaľ ide o to, čo rozumieme pod pojmom plnosť Ducha Svätého. Spomínaná veta znie takto: „Pokud jsme se oddali Kristově službě, můžeme očekávat, že až na nás bude vylit Duch svatý, budou se dít velké věci.“ (BÚ s. 23). Na jednej strane nemožno pochybovať o tom, že Duch Svätý bol v plnosti vyliaty na Letnice. Stačí si prečítať pasáž o Duchu Svätom v knihe Adventisté sedmého dne věří (s. 85-93). Vyberiem len jeden citát: „Nový věk nastal až tehdy, když náš vítězný Pán usedl na nebeský trůn. Teprve potom mohl seslat Ducha svatého v jeho plnosti.“ (s. 88) V celom texte sa nestretneme s myšlienkou zoslania Ducha Svätého v budúcnosti. Len o stránku ďalej je napísané: „Úžasnou pravdou je, že náš Pán je ochoten vylít svého Ducha na všechny, kteří po něm úpřimně touží.“ Ani v tejto vete sa nenaznačuje, žeby vyliatie Ducha bolo zúžené len na poslednú dobu a cirkev ako celok, resp. ostatok cirkvi. Duch Svätý je už dnes v plnosti medzi nami a bol tu v celých dejinách cirkvi.
Aj keď sa v našom oficiálnom vieroučnom dokumente neobjavuje zmienka o zvláštnom vyliatí Ducha Svätého pred druhým príchodom Ježiša Krista, myšlienka o „neskorom“ daždi má svoj pôvod v diele EGW. Už v citovanej Túžbe vekov sa hovorí, že „pre obdobie záverečnej žatvy na zemi je však zasľúbený zvláštny príliv duchovnej milosti kvôli príprave cirkvi na príchod Syna človeka“. (DA 54-55) Napísala však, že „niektorí namiesto toho, aby rozvážne zužitkovali súčasné možnosti, nečinne očakávajú nejaké zvláštne obdobie duchovnej závlahy, ktorá výrazne posilní ich schopnosť šíriť svetlo“. (DA 54-55)
Potrebujeme dať do rovnováhy pravdu o plnosti Ducha Svätého, ktorý je medzi nami a medzi zvláštnym „prílivom duchovnej milosti“ v poslednom čase dejín zeme. Ellen Whiteová kritizovala nesprávne pochopenie tohto zvláštneho vyliatia Ducha Svätého ako mimoriadnej udalosti, ktorá príde bez nášho súčasného napojenia na Zdroj, ktorým je Kristus. Možno by bolo vhodnejšie používať výrazy, ktorými EGW vysvetľuje bližšie, čo sa myslí pod pojmom neskorý dážď: „príliv duchovnej milosti“, „mimoriadny dar duchovnej moci“, „zvláštne požehnanie“ než hovoriť o vyliatí Ducha bez ďalšieho vysvetlenia a spojitosti s vyliatím Ducha v apoštolskej dobe. Inak to zvádza k názoru, že Duch Svätý nebol doteraz vyliaty v plnej miere, čo z biblického pohľadu nie je pravda. A keď študujeme naše vieroučné výroky, tie potvrdzujú jednoznačne biblický pohľad. A pozorné čítanie EGW pomáha správne túto rovnováhu pochopiť: „Len tí, čo sú ochotní novú milosť stále prijímať, budú mať dostatok sily… nečakajú na nejaký príhodný čas… ale denne sa odovzdávajú Bohu.“ (DA 54-55)
A možno všetky dôrazy na oživenie a reformáciu, heslá o globálnom daždi a vyliatí Ducha nie sú o ničom inom, než ako hovorí EGW o našom „dennom odovzdaní Bohu“, „o každodennom skláňaní pred Pánom a obnovovaní sľubu odovzdanosti“. A k tomuto cieľu nemusí viesť len jedna cesta. Duch Svätý je slobodný a môže pôsobiť nielen cez naše heslá a proklamácie…