Existuje určitý spor o to, či apoštol Pavel píše tieto slová ako skúsenosť obráteného kresťana, alebo sa vracia k svojmu životu ešte pred svojím stretnutím s Kristom. Zástancovia druhého názoru si nevedia predstaviť, žeby obrátený človek mohol prežívať takýto vnútorný boj a rozdelenie osobnosti. Ja sa skôr kloním k tomu, že Pavel opisuje svoj aktuálny stav a o jeho obrátení nemožno pochybovať. Tieto dve veci sa nemusia vylučovať. Ani stretnutie s Kristom ma nezbavuje mojej hriešnej prirodzenosti a sklonov. Akákoľvek snaha o posvätenie, ktorá nepočíta s mojou neschopnosťou prekonať tento vnútorný rozpor, vedie k perfekcionizmu, zákonníctvu a skutkárstvu. Pavel však nekončí túto stať rezignáciou a pesimistickou vetou: Som raz hriešny a nič sa s tým nedá robiť. Jeho výnimočná vnútorná spoveď, sonda do najhlbších zákutí jeho porušeného človečenstva, nastavovanie zrkadla svojej ľudskej prirodzenosti a neschopnosti naplniť Boží ideál sa končia otázkou po hľadaní vysloboditeľa. Verš 25 je odpoveďou. Vďaka za to Bohu skrze Ježiša Krista… A Pavel svoj recept na únik z tejto dilémy predstavuje aj vo verši 8,10.11 – „Ak je Kristus vo vás“, „ak vo vás prebýva Duch toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych“… „Kristus v nás“ je nádej, že napriek mojej hriešnosti a neschopnosti urobiť čokoľvek dobré z nesebeckých pohnútok, je tu niekto, skrze koho sa perspektíva môjho života mení… Len „Kristus vo mne“ ma môže urobiť dobrým a spravodlivým…