„Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli naozaj zázračné veci.“ (Luk 5,26)
Takto reagovali Židia na Ježišovo zázračné uzdravenie ochrnutého muža, ktoré je opísané vo veršoch 17-25. Výrazom „zázračné veci“ je preložený grécky výraz „paradoxa“. Slovo paradoxos (mn. číslo paradoxa) znamená: odporujúci všeobecnej mienke, preto: neočakávaný, nápadný, podivuhodný. zázračný. V celom NZ toto slovo používa iba Lukáš a iba na tomto mieste. Pretože slovo „paradox“ je bežne rozšírené aj našom jazyku, mohli by sme s určitou nadsádzkou preložiť poslednú vetu z verša aj ako: Dnes sme videli naozaj paradoxy.
Pre tých, ktorí počuli Ježiša predniesť vetu: Odpúšťajú sa ti hriechy, to musel byť naozaj „paradox“, pretože Ježiš vykonal to, čo mohol urobiť len Boh – odpustiť hriechy. Odporovalo to všeobecnej mienke, bolo to neočakávané, nápadné, podivuhodné. Odpustenie hriechov bola spolu s uzdravením ochrnutého „zázračná vec“. Aj odpustenie našich hriechov je „zázrak“. Zázrak Božej milosti a lásky k človeku.
Možno je podľa schémy Lukášovho evanjelia touto vetou zhodnotený celý začiatok Ježišovej verejnej činnosti, ktorá sa začína v 4. kapitole 14. verši opísaný piatimi príbehmi o „zázračných veciach“ – štyri sú o uzdravení (posadnutý, Petrova svokra, malomocný, ochrnutý) a jeden o zázračnom lovení rýb. ZÁZRAKY (čiže paradoxy) STANOVUJÚ HRANICE medzi Ježišom a nami. Ukazujú hneď na začiatku Ježišovej služby na kontrast medzi nedostatočnosťou ľudského potenciálu a spôsobom, akým Boh napĺňa myšlienku príchodu Božieho kráľovstva. Príbeh o posadnutom (4,31-37) ukazuje, že nie sme schopní sami sa vymaniť z pôsobenia a vplyvu zlých síl. Príbeh o uzdravení Petrovej svokry (4,38-39) ukazuje, že nie sme schopní pomôcť v problémoch ani našim najbližším. Príbeh o zázračnom lovení rýb (5,1-11) naznačuje, že nie sme schopní zaručiť úspech ani v oblasti, v ktorej sme odborníkmi. Príbeh o uzdravení malomocného (5,12-14) nás presviedča, že nie sme schopní sa sami očistiť. A napokon posledný príbeh je o odpustení hriechov ako o našej najväčšej potrebe. Potrebujeme Ježiša, aby nás zbavil zlého, pomohol nám so starosťami o našich najbližších, našiel zmysel našej každodennej námahy, očistil nás a odpustil naše hriechy. Všetky uvedené príbehy sú dôkazom, že sú oblasti života, v ktorých si nevystačíme sami napriek našim najúžasnejším schopnostiam. Ježišova jedinečnosť spočíva v tom, že prináša človeku nové riešenie všetkých jeho problémov – ponúka mu aktívnu účasť na Božom kráľovstve. Aj ja sa divím, aké „paradoxy“ je Ježiš schopný konať v našom živote.