Nerozumiem, čo sa to v sobotu v Hrádku pri slávnostnom otvorení modlitebne dialo, ale po niektorých piesňach, ktoré spievali miestni speváci, sa vyťahovali vreckovky a utierali sa slzy dojatia. Ani ja som nebol výnimkou. Možno aj preto, že sú to všetko mne blízki ľudia. Hlboké ticho a dojatie zavládlo aj počas záverečnej modlitby požehnania, ktorú predniesol vedúci zboru Palko Greš. Mal som pocit, že atmosféra spolupatričnosti, ktorá sa vytvárala medzi Hradočanmi a ich pomocníkmi aj z iných zborov počas stavby, sa prirodzene preniesla aj do včerajšej soboty. A pretože som v Hrádku niekoľko rokov pôsobil ako „diaľkový“ kazateľ a mal som na zbor pekné spomienky, moja radosť z toho, čo sa podarilo bola dvojnásobná. Prajem im ich nové priestory, ktoré verím že budú využívané nielen v sobotu, ale otvorené pre všetkých aj v týždni.
Bolo to naozaj otvorené zhromaždenie. Vážim si, že prítomných pozdravili dvaja evanjelickí a dvaja katolícki duchovní, že prítomný bol aj primátor Hrádku a starosta Východnej. Zaspeivali nám aj speváci z evanjelického cirkevného zboru vo Východnej. Na otvorenie prišli aj susedia a ďalší, ktorí sa podieľali na príprave stavby aj na jej realizácii. Som Pánu Bohu naozaj vďačný za včerajšiu peknú sobotu.
