Ponúkam niekoľko myšlienok o sobote, ktoré boli inšpirované knihou A. Heschela The Sabbath. Odzneli na stretnutí INRI Road pred týždňom v Dřevohosticích.
a. Sobota ako posvätný čas.
Gen 2,1-3
Hospodin sobotu nestvoril svojím slovom. Sobota paradoxne vzniká Hospodinovou „nečinnosťou“. Všetko, čo Boh stvoril v prvých šiestich dňoch, povstalo po Hospodinovom výroku, vyslovením slova, príkazom. Poetická štruktúra správy o stvorení upriamuje pozornosť poslucháča na dve centrálne udalosti – v prvých šiestich dňoch na Hospodinovo hovorenie (mluvení) a v siedmy deň na Hospodinovo odpočinutie. Ale kým v prvých dňoch Hospodinovho stvoriteľského diela je výsledkom materiálny, živý svet, výsledkom Hospodinovho „ničnerobenia“ je posvätný čas. V siedmy deň nevznikne nič, okrem oddeleného posväteného času. (Slovo šabat znamená „prestať“.)
A presne s touto myšlienkou pracuje aj Abraham Joshua Heschel, ktorý v knihe The Sabbath napísal: „Na počiatku dejín bola na svete len jeden typ svätosti alebo posvätenia – svätosť či posvätnosť v čase. Keď na Sínaji malo zaznieť Božie slovo, zároveň zaznela výzva, aby sa ľud posvätil: „Vy mi budete svätým národom.“ Až po tom, čo ľud podľahol pokušeniu uctievať vec, zlaté teľa, bolo prikázané postaviť svätostánok – svätosť či posvätenie v priestore. Najprv tu bola posvätenosť v čase, potom nasleduje posvätenie človeka a napokon posvätenie priestoru. Čas bol posvätený Bohom, svätostánok bol posvätený Mojžišom.“ (AH)
Okolité národy hľadali bohov v prírode, na svätých miestach, na vrchoch, v stromoch, v kameňoch. Náboženské slávnosti vychádzali z pohybov nebeských telies – slnka a mesiaca. Bohovia boli prítomní v totemoch, soškách a oltároch. Židovská kozmológia ide za hranice fyzikálneho sveta a do centra duchovného sveta kladie čas. Tým, že mali Židia zvláštny deň na bohoslužbu, mali k dispozícii pripomienku, že Boh presahuje materiálny svet a že človek môže túto materiálnosť tiež prekročiť.
Heschel hovorí, že Boh Izraela je Boh dejín s ich veľkou udalosťou, ktoru je vyslobodenie Izraelcov z Egypta a dar Tóry. Na miesto modly – zlatého teľaťa – bol Židom daný zlatý deň, svätý čas, keď mali obnoviť duchovné spojenie s Hospodinom.
Heschel ďalej píše, že biblická hebrejčina nemá slovo pre „vec“. Až neskôr tu bolo slovo „dabar“, ktoré malo tento význam, ale dokonca aj tak označovalo niečo vo význame posolstvo, príbeh, sľub, informácia, záležitosť. Preto je sobota pripomienkou života, ktorý nie je viazaný ľudské chápanie času a smrteľnosti, ale na Božie.
Sobota je teda v prvom rade posvätný čas, ktorý má našu pozornosť uprieť na Hospodina, nie na potrebu vlastného odpočinku, rekráciu, športové, kultúrne či spoločenské vyžitie atď.
„Význam soboty spočíva v tom, že je viac oslavou času než priestoru. Šesť dní v týždni žijeme pod tyraniou vecí, ktoré sa nachádzajú v priestore. V sobotu sa snažíme byť v harmónii so svätosťou času. Je to deň, v ktorý sme povolaní zdieľať to, čo je večné v čase. Obrátiť sa od výsledkov stvorenia k tajomstvu stvorenia, od sveta stvorenia k stvoreniu sveta.“ (AH)
b. Sobota ako oslobodenie od materializmu.
Od počiatku dejín sa človek snaží meniť svet okolo seba. Jednoducho robiť určitú transformácu materiálneho priestoru, v ktorom sa pohybuje. Ťaží nerastné bohatstvo, konštruuje stroje, buduje mestá, ale Heschel hovorí, že to všetko ide na účet nášho zmyslu pre čas. Keď je život len o činnosti a dosahovaní výsledkov, strácame cit pre to, čo je dôležité. Pre moderného človeka je čas negatívnou veličinou, pretože ho potrebuje na to, aby dosiahol materiálne bohatstvo. Ľahko sa stráca, máme ho pre seba málo a zdá sa, že je náš nepriateľ. Idea soboty však prerušuje naše úzkostlivé pracovné starosti o prežitie a dosiahnutie určitého statusu. Mnohí cítia, že vo svojej práci predávajú svoju dušu, ale sobota je šanca získať ju späť.
Pretože čas je čoraz vzácnejšou veličinou, nachádzame komfort v kráľovstve priestoru, vo veciach. Sobota vytvára protiváhu konzumnému spôsobu života. Podľa Heschela nás robí znovu priateľmi času. Ukazuje nám na hodnotu slova „teraz“, keď sa nenaháňame za vecami, nie sme ustarostení, ale jednoducho sme v Božej prítomnosti.
V jednom z desiatich prikázaní sa opakuje Boží príkaz dvakrát – nepožiadaš… Keď sa dvakrát zopakuje príkaz „nepožiadaš“, je to znamenie mimoriadnej dôležitosti. Pán Boh chce, aby sme žili v určitej vnútornej slobode a nechce, aby sme sa na zemi naháňali za vecami sveta. Sobota nám pripomína, že život nie je o výške platu a práci, aj keď potrebnej a užitočnej. A to je pravdepodobne dôvod, prečo je v ortodoxnom židovstve napríklad zakázané konať v sobotu akékoľvek finančné operácie. (Pochádza z dôb po babylonskom zajatí od Ezdráša.)
„Existuje celkem 39 druhů prací, které jsou zakázány. Mezi ně patří obdělávání půdy, orání, setí, zapalování ohně a zabíjení zvířat. Ty práce jsou definované podle toho, co lidé v biblických dobách považovali za práci. V dnešní době to znamená, že během šabatu, kdybych měla uvést několik příkladů, nepoužíváme peníze, nechodíme nakupovat, necestujeme, nevaříme, nepoužíváme elektrické přístroje, nedíváme se na televizi apod. (http://www.rozhlas.cz/nabozenstvi/judaismus/_zprava/370057)
„Šesť dní v týždni zápasíme so svetom a snažíme sa zo zeme vyžmýkať zisk. V sobotu sa zvláštnym spôsobom staráme o zárodok večnosti zasadený do duše. Svet má naše ruky, ale naše duše patri Niekomu Inému. Šesť dní sa snažíme vládnuť svetu, siedmy deň sa pokúšame vládnuť sami sebe.“ (AH)
c. Záverečná poznámka
Myšlienka oddeliť jeden deň z pracovného týždňa na absolútny odpočinok sa dnes môže zdať trochu staromódna. Nákupné centrá aspoň u nás sú otvorené 7 dní v týždni – mnohé non-stop. Mnohí ľudia využívajú víkendy nielen na rekreaciu a relax, ale aj ako príležitosť privyrobiť si. Prečo nevyužiť príležitosti na vylepšenie finančnej situácie v rodine? Oddeliť jeden deň na premýšľanie o Bohu, na obnovu nášho vzťahu k nemu je pre mnohých príliš veľký luxus. Neuvedomujú si ale, že deň odpočinku v Božej blízkosti ovplyvňuje zase spätne kvalitu zvyšku týždňa. Bez okna do večnosti, ktoré nám ponúka sobota, by sme boli ekonomickými robotmi, žeby sme pripútaní k zemi zabudli, že nad nami je nebo a večnosť.