Otázky spojené s Ježišovou prirodzenosťou nie sú dnes v cirkvi také aktuálne ako boli v čase jej vzniku či v období vytvárania christologických formulácií. Pre prvotnú cirkev však bolo správne chápanie Kristovej podstaty mimoriadne dôležité. V jej strede začali pôsobiť rôzne falošné náuky, ktoré spôsobovali rozkoly medzi veriacimi. Niekto možno učil, že Kristus mal len zdanlivo ľudskú prirodzenosť, ale v skutočnosti nebol človekom. Iný hlásal, že Ježiš nebol Mesiáš. Títo falošní učitelia o sebe pravdepodobne tvrdili, že sú inšpirovaní. To je dôvod, prečo Ján varuje pred falošnými prorokmi. Ich chybné názory dokazovali, že sú ovplyvnení duchom antikrista. Ján zrejme nepovažuje za „antikristov“ tých členov zboru, ktorí zápasia o správne poznanie Ježiša ani tých, ktorí pod vplyvom falošného učenia na chvíľu zneisteli vo svojom presvedčení. Naopak, snaží sa dať im pozitívne uistenie, že neprestali byť Božími deťmi a ukazuje, že účinnou obranou proti týmto omylom je poznanie Boha a jeho pravdy.
Pane Ježišu, vyznávame, že si skutočný Mesiáš a náš Pán.