Žalm je osobným svedectvom o vďačnosti Hospodinu za jeho dobrotu počas ťažkého obdobia, ktoré Boží muž prežíva. Žalmista chváli a oslavuje Boha, že ho „vytiahol z hlbín“ a používa pri tom sloveso, ktoré označuje vyťahovanie vody z hlbokej studne. Aj keď si niekedy myslíme, že neexistuje východisko zo zložitej životej situácie, Boh už spustil na dno jamy záchranné lano. Žalm nepopiera existenciu duchovnej temnoty ani pochybnosti o Božej prítomnosti v našom živote. Nepopiera ani nárok trpiaceho adresovať Hospodinu nepríjemné otázky. Žalmy však nie sú zbierkou sťažností , ale piesňami chvál. Náš žalm prináša uistenie, že aj po skúsenosti „šeolu“ (podsvetia) môže nastať nová radosť a nová budúcnosť. V tropických krajinách je čas brieždenia pomerne krátky, pretože slnko vychádza na horizonte do plného svetla veľmi rýchlo. Podobne náhle sa objavuje aj svetlo Božej lásky – po noci zármutku prichádza radostné ráno.
Hospodine, nauč nás prežívať radosť a vďačnosť napriek tomu, že realita nášho života nie je vždy podľa našich predstáv.