Dve úplne protikladné hodnotenia členov cirkvi v priebehu dvoch dní. Prvé mi sprostredkoval syn Martin, keď sa na úvodnej prednáške na husitskej fakulte predstavil učiteľovi dogmatiky ako adventista. „Mám s nimi veľmi dobrú skúsenosť,“ zareagoval profesor . „Vyznajú sa v Biblii, sú šikovní a usilovní. A ultraslušňáci,“ dodal. O iný pohľad na adventistov sa postaral český Blesk, ktorý prevzal z istého spravodajského servera mylnú informáciu, že násilní exorcisti v Paríži, ktorí vyháňali démona z mladej dievčiny, tým, že ju mučili na kríži, boli členmi cirkvi adventistov. Ultrainkvizítori? Ultranásilníci? Alebo ultrapsychopati?
Nie sme jedno ani druhé. Samozrejme, lepšie padne ocenenie o slušnosti ako spojenie s náboženským fanatizmom psychopatologických osobností. Správa o tomto ohavnom čine s náboženským podtextom a fakt, že išlo o bývalých členov cirkvi v nás zákonite vyvoláva mrazivé spomienky na iného náboženského extrémistu – na davidiána Davida Koresha a tragédiu v texaskom Waco. V britskom dokumente o udalosti, ktorý odvysielala aj Česká televízia, zaznelo, že bol členom cirkvi adventistov a svoje „prorocké“ poslanie odvodzoval z knihy Zjavenie Jána. Spojenie hlavných aktérov s cirkvou adventistov v mediálnom priestore nie je príjemné. My predsa nie sme exorcisti, odmietame násilie a na druhý príchod sa nepripravujeme zhromažďovaním zbrojného arzenálu, ako to robil Koresh. Neviem, koľko čitateľov elektronickej verzie Blesku si všimlo stanovisko cirkvi pod článkom. Pravda je, že bežnému divákovi či čitateľovi bulvárneho časopisu je jedno, či ide alebo nejde o bývalého člena. Nerozpoznáva sympatizantov, členov a členov, nerozpoznáva ani cirkvi. Naše stanoviská a obhajoba ho v podstate nezaujímajú.
Mne však padlo dobre počuť, že hlavní aktéri týchto a podobných, hoci menej extrémnych prejavov sú bývalí členovia. Treba oceniť odvahu zborov, ktoré vyjadrili postoj k ich názorom, prejavom a správaniu ešte predtým, než prerástli do obludných rozmerov. Ľahostajnosť a „tolerancia“ k prejavom náboženského radikalizmu sa nemusia vždy vyplatiť.
Zložitou ostáva otázka, čím cirkev adventistov priťahuje tento typ podivných individuí. Alebo existujú v primeranom zastúpení aj v ostatných cirkvách a spoločenstvách? Sú príčinou naše prorocké a eschatologické dôrazy alebo – ako to nazývajú v niektorých evanjelikálnych kruhoch – naša radikálna teológia ako celok? Neviem, či dokážeme nájsť presnú odpoveď. V každom prípade sú podobné prípady mementom pre cirkev, aby prinášala zdravé a vyvážené učenie a nebála sa pomenovať extrémne odchýlky a prejavy pravým menom, prípadne sa s ich nepoučiteľnými zástancami aj rozlúčiť.
Istý český verejne známy duchovný povedal, že Písmo berieme buď vážne alebo doslova. Tento typ ľudí ma tendenciu držať sa toho druhého princípu. O to ťažšie je s nimi komunikovať a usvedčiť ich z výkladových omylov i pomýlenej praxe. A tak neostáva nič iné než sa znovu a znovu vydať cestou zložitého zápasu o správne pochopenie Slova a brať ho radšej vážne ako doslova.