Asi už nebudem aktuálny (pretože táto lekcia sobotných úloh sa preberala už pred týždňom), ale mňa zaujal téma zo stredy 21. mája Naplnenie Kristovho zákona. Nikdy predtým som uvedený text nečítal tak pozorne, aby som v ňom našiel to, čo teraz. Možno to súvisí aj s diskusiou na pracovenj konferencii o uplatňovaní Cirkevného poriadku na určité pastoračne citlivé prípady (konkrétne na ľudí, ktorí sa rozviedli a pri posudzovaní legitimity dôvodov na rozvod, prípadne ak znovu vstúpili do manželstva pri posudzovaní, či je to v zákryte s biblckými princípmi). Privítal som rozhodnutie delegátov, že máme byť pri aplikácii CP citliví. Niektorí z delegátov v diskusii vyjadrovali, že takýto postoj by mal byť samozrejmý a že ho netreba deklarovať. Správne. Problém je, že máme vedľa seba aj tých, ktorí dbajú viac na literu naž na ducha. A preto je dobré mať okrem uznesenia delegátov aj nejaký biblický základ. A práve tento text v liste Galaťanom je veľmi vhodný na meditáciu pre tú druhú skupinu. Hovorí veľmi jasne a prakticky o tom,
1. kto má privádzať chybujúcich na správnu cestu („vy duchovní“, „vy, ktorí ste vedení Duchom Božím“).Nie tí, ktorí sa cítia spravodliví a bezchybní, ktorí to robia, aby ukázali na vlastnú dokonalosť, alebo to robia z pomsty či škodoradosti.
2. ako to treba robiť („v duchu tichosti“). Nie ohováraním a rozširovaním informácii o poklesku, nie zverejňovaním detailov atď.
3. s vedomím, že sami sme vystavení mnohým pokušeniam a sme rovnako slabí, ako ten, kto práve zhrešil („daj si pozor, aby si aj ty nepadol“)
Tu platí to kristovské „čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“
Ak sa bezprostredne po týchto radách objaví text „Jedni druhých bremená neste“, potom to v tomto kontexte znamená (čo som si doteraz neuvedomoval), že nesiem spolu s tým, kto upadol do pokušenia jeho bremeno hriechu a jeho dôsledkov, že ho v tom nenecháme samého. Že budeme aj v tom napodobňovať Krista, ktorý podobne niesol naše hriechy a ich dôsledky až na kríž.