Skúška sčítacím hárkom

Téma: Církev vydal:

Existuje okolo nás ešte dianie, ktoré nevyvolá pokrivenú teologickú odozvu, prípadne nové konšpiračné ozveny? Prekvapuje ma, že niekto do tejto kategórie zaradil aj aktuálne sčítanie obyvateľstva na Slovensku s otázkou na náboženské vyznanie. Vždy som si myslel, že zakliknúť v sčítacom hárku, že som obyvateľ s „náboženským vyznaním“ a následne si vybrať cirkev, ktorej som členom alebo sympatizantom, je tým najprirodzenejším krokom, nebojím sa povedať verejným vyznaním viery, deklaráciou, kto je moja duchovná rodina, kam patrím. Samozrejme vykonaným v súkromí pred počítačom a s dôverou, že štatistický úrad garantuje bezpečnosť všetkých uložených údajov. Ak sa však nebojím úniku nejakej informácie, potom je to moja príslušnosť k cirkvi. Celý život sa k nej verejne hlásim. Neviem si predstaviť, že zo strachu, aby niekto tento údaj nezneužil, začiernim políčko „bez náboženského vyznania“. Popierači vyznania (kde sa zrazu vzali a čo všetko sa dá ešte poprieť?) obhajujú svoj krok ochranou pred záverečným prenasledovaním. Naivne sa domnievajú, že tým znemožnia svojim prenasledovateľom odhaliť ich identitu. Chápem, že ak niekto stojí na okraji cirkvi a má problém sa s ňou stotožniť, tak o svojej (ne)príslušnosti napíše pravdu. Ale ak takto argumentujú tí, ktorí pod vlastným menom vedú verejné prednášky o dobe konca a vyvesujú ich na internet, potom tomu nerozumiem. Pred  sčítaním chodili riadne do zhromaždenia, nemaskovali sa, neskrývali sa pod lavicou, ani si nezakrývali tvár novinami. A budú v tom pokračovať aj po tom, čo odoslali (nepravdivo) vyplnený sčítací formulár. Alebo sa budú pred vchodom do modlitebne okolo seba obzerať, či ich náhodou niekto nesleduje? Nie je podstatou kresťanského svedectva smelé vyznanie, komu a kam patríme? „Kto mňa vyzná pred ľuďmi…“ Čo za podivná logika sa skrýva za presvedčením, že príprava na dobu konca si vyžaduje zapretie cirkvi, ktorej som členom? Nikdy som si nemyslel, že v čase slobody vyznania sa nájdu jednotlivci, ktorí budú navodzovať atmosféru strachu podobnú tej, akú šírili v časoch hlbokého socializmu komunistickí ideológovia. Ospravedlniť nepravdu obavami o vlastnú bezpečnosť je eticky veľmi sporné zvlášť u tých, ktorí tvrdia, že v čase budúcej krízy  bude najdôležitejším rozpoznávacím znakom verných ich charakter. A ak už o ňom hovoríme, ten sa skúša, formuje a zdokonaľuje v každodenných maličkostiach, vrátane uvedenia pravdivých údajov v sčítacom hárku.

Žádné komentáře

Zanechej komentář